S rozpočtovým paktom súhlasí 25 krajín únie, dve zostávajú mimo
Lídri Európskej únie sa podľa diplomatických zdrojov v zásade dohodli na novom pakte o rozpočtovej disciplíne. Podrobnosti o jeho podobe ale zatiaľ nie sú známe.
K pripravovanej dohode sa pripojí 25 krajín únie z 27, povedal v Bruseli švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Mimo zatiaľ zostane Česko a tiež Británia, ktorá to deklarovala už v decembri.
„Česká republika uviedla, že kvôli ratifikačným dôvodom nemôže povedať áno dnes (30. januára) večer. Británia už skôr povedala, že nebude súčasťou tohto paktu,” uviedol Reinfeldt.
„Dvadsaťpäť členských štátov sa pripojí a podpíše zmluvu o rozpočtovej disciplíne,” potvrdil neskôr na Twitteri únijný prezident Herman van Rompuy.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová výsledok pondelňajších rokovaní označila za „majstrovský výkon”. Berlín dúfa, že pakt v budúcnosti zabráni tomu, aby si členské krajiny eurozóny narobili obrovské rozpočtové deficity a ocitli sa na pokraji bankrotu, kde sa teraz nachádza Grécko.
Cieľom paktu je sprísniť rozpočtové podmienky. Pakt by mal štáty zaväzovať v podstate k vyrovnanému alebo prebytkovému štrukturálneho rozpočtu. Dnes maximálne povolená trojpercentná hranica deficitu voči HDP sa zníži na 0,5 percenta. Ide o tzv. štrukturálny deficit, ktorý berie do úvahy ekonomické cykly a vynecháva náklady na financovanie dlhu. Trestom bude pokuta vo výške 0,1 percenta HDP krajiny.
Pakt by mal byť podpísaný až začiatkom marca. Dvadsaťpäť krajín, ktoré sa k nemu po pondelkovom summite pripoja, by do svojho právneho poriadku, najlepšie priamo do ústav, mali zakotviť pravidlo, že by ich štrukturálne rozpočty mali byť v podstate vyrovnané alebo v prebytku.
„Nie som dostatočne oboznámený so všetkými podrobnosťami o tom, čo sa deje v Prahe, aby som pochopil, prečo to, čo bolo prijateľné v decembri, už teraz prijateľné nie je,” poznamenal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Český premiér podľa neho partnerom oznámil, že z ústavných dôvodov nechce pristúpiť k chystanej zmluve. „Vzali sme toto rozhodnutie na vedomie,” povedal tiež Sarkozy. „Ale bude to zmluva s 25 členmi,” dodal Sarkozy. Tento postoj ale ešte neuzatvára dvere k tomu, aby sa Česká republika k dohode mohla pripojiť v najbližších týždňoch. Pakt, ktorý sprísňuje rozpočtové podmienky pre krajiny eurozóny, by mal byť podpísaný začiatkom marca.
Jednou z príčin, prečo sa Česko v pondelok k dohode nepripojilo, je podľa premiéra Petra Nečasa to, že nie je vyjasnené, akým spôsobom by sa pakt v Česku ratifikoval. K podpisu podľa neho potrebuje premiér okrem iného splnomocnenia prezidenta, ktorého podpis je potom potrebný aj na dokončenie ratifikácie. Lenže prezident Václav Klaus, ktorý je známy kritickým postojom k EÚ, už deklaroval, že podpis pod túto zmluvu nepripojí. „Neprekročiteľný dôvod je, že ak nenájdeme širšiu politickú zhodu nad spôsobom ratifikácie, tak vlastne tá zmluva je tým pádom veľmi ťažko akceptovateľná,” povedal Nečas. Ak bude ale chcieť Česko vstúpiť do eurozóny, k čomu sa zaviazalo v zmluve o vstupe do EÚ, k paktu sa bude musieť pripojiť. „Podmienkou pristúpenia k eurozóne je schválenie a ratifikácia tejto zmluvy. Ak chce byť niekto v eurozóne, tak musí pristúpiť k tejto zmluve,” povedal Nečas.
Česko a Poľsko mali pred rokovaním k navrhovanému textu aj výhrady, ktoré sa týkali ich účasti na budúcich summitoch eurozóny. Obidve krajiny presadzovali, aby mali zabezpečenú účasť za rovnoprávnych podmienok, aj keby priamo o eurozóne nerozhodovali. Poliakov sa nakoniec podarilo presvedčiť, aby sa k paktu pripojili. Únijný prezident Herman van Rompuy to vysvetlil tým, že štáty paktu budú „vtiahnuté” od debát o témach, ktoré sa budú týkať zmluvy aj prípadných zmien v zásadnej architektúre eurozóny.
Rozhodnutie 25 členských štátov EÚ pripojiť sa k paktu o rozpočtovej disciplíne považuje predsedníčka vlády SR Iveta Radičová za pozitívny výsledok pondelňajšieho summitu. „Dopadlo to lepšie, ako som predpokladala, 25 krajín je silný výsledok,” povedala Radičová. Chýbajúci podpis Českej republiky pod tzv. fiškálnou zmluvou nepovažuje premiérka za definitívne stanovisko krajiny. Ako zdôraznila, premiér Petr Nečas tak spravil pre momentálnu politickú situáciu v krajine, keďže na ratifikáciu nemal mandát. „Pán premiér Nečas nevylúčil neskorší možný prístup k ratifikácii tejto zmluvy,” doplnila Radičová.
Sporná téma o účasti nečlenských krajín eurozóny na summitoch štátov platiacich eurom bola podľa premiérky vyriešená k spokojnosti tých krajín, ktoré neplatia eurom. „Pred každým summitom eurozóny bude summit EÚ, pričom na summitoch eurozóny sa budú zúčastňovať i nečlenské krajiny, ktoré ratifikujú fiškálnu zmluvu,” vysvetlila Radičová. Ako dodala, tie krajiny budú môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, čo sa týka budúcnosti eurozóny.
Na konkrétnom sankčnom mechanizme v prípade porušenia pravidiel fiškálnej zmluvy sa členské krajiny nedohodli. V žiadnom prípade to však podľa Radičovej nemôže ostať vo forme, kedy by sa štáty žalovali navzájom. Predpokladom ratifikácie zmluvy je tak podľa nej jasné zadefinovanie postupu v prípade porušenia pravidiel. „Dohoda je, že súčasťou, ako to budeme ratifikovať v parlamentoch, musí byť veľmi jasná procedúra a inštitúcia, ktorá bude mať kompetencie a právomoci v takejto situácii sa obrátiť na súd,” doplnila s tým, že samotná procedúra sa bude schvaľovať osobitne.
Do finálnej podoby zmluvy, ktorú by mali lídri podpísať na summite v marci tohto roku, sa podľa Radičovej dostali všetky body, ktoré boli dohodnuté už na decembrovom summite. Členské štáty tak budú musieť dodržiavať prísne rozpočtové pravidlá, pričom do svojho právneho poriadku, najlepšie do ústavy, by mali zakotviť vyrovnané hospodárenie. Krajiny by taktiež nemali akumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy, ako napríklad pri PPP projektoch, mali by povinnosť informovať o plánoch emisií svojich dlhopisov a lídri eurozóny by sa mali stretávať najmenej dvakrát ročne.
Lídri členských štátov EÚ s výnimkou Švédska, ktoré potrebovalo súhlas parlamentu, prijali taktiež vyhlásenie k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Škrty v národných rozpočtoch pod vplyvom dlhovej krízy by podľa vyhlásenia mali ísť ruka v ruke s investíciami zameranými na tvorbu nových pracovných miest, keďže v súčasnosti je v Európe bez práce viac ako 23 mil. ľudí. Hlavy štátov sa taktiež dohodli na podpore stredných a malých podnikov, ako aj na efektívnom boji proti nezamestnanosti mladých, ktorá v únii dosahuje 22 %. Na Slovensku je pritom bez práce podľa údajov Európskej komisie 35 % mladých ľudí, v Maďarsku je to 26,3 %.
Pri riešení otázok zamestnanosti ponúkla Európska komisia spoluprácu, v rámci ktorej by mala vzniknúť spoločná pracovná skupina zložená zo zástupcov komisie a slovenskej vlády. Jej cieľom by mala byť príprava programov na zníženie nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Prvé pracovné stretnutie sa uskutoční už 8. februára tohto roku.
„Európska komisia okrem zdrojov, ktoré ešte majú v rezervách jednotlivé členské krajiny, je pripravená podporiť tieto programy aj z ďalších vlastných zdrojov,” uviedla Radičová. Slovensko by podľa nej mohlo na tieto programy využiť finančné prostriedky v objeme 2,3 mld. eur, ktoré by mohlo realokovať z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte pred summitom relativizovala návrhy na to, aby v prípade, že Grécko nebude schopné presadiť požadované škrty, bol grécky rozpočet pod kuratelou zahraničných inštitúcií. Návrh okamžite vyvolal kontroverzné reakcie a odmietnutie v Grécku.
„Myslím, že vedieme diskusiu, ktorú by sme nemali viesť. Ide o to, ako môže Európa pomôcť, aby Grécko mohlo dodržať svoje záväzky... Ale to ide, len keď o tom Grécko a ďalšie krajiny budú rozhodovať. Preto nechcem kontroverznú debatu, ale konštruktívnu diskusiu, ktorá povedie k úspechu. K úspechu pre Grékov a k ničomu inému,“ vyhlásila kancelárka.
Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler v pondelok v denníku Bild otvorene pohrozil Aténam stratou kontroly nad rozpočtom. V minulých dňoch tlačové agentúry na základe informovaných zdrojov priniesli správy, podľa ktorých Berlín chce, aby Atény prišli o rozpočtovú suverenitu.
Lídri EÚ podľa slovenskej premiérky Ivety Radičovej krátko diskutovali aj o situácii v Grécku, kde však podľa jej slov neodzneli žiadne nové informácie. Predstavitelia Trojky (zástupcovia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky) naďalej nie sú podľa Radičovej spokojní s doterajšími krokmi gréckej vlády. Kritizovali predovšetkým pomalý postup Atén pri liberalizácii trhu práce, znižovaní miezd a implementácii štrukturálnych reforiem vrátane lepšej daňovej disciplíny. „Rokovania budú veľmi intenzívne prebiehať do konca týždňa, pokiaľ budú úspešné, tak by nový program mal byť spustený spolu s účasťou privátneho sektora do polovice februára,” informovala Radičová. Európska rada sa k tejto téme vráti na svojom ďalšom summite 1. marca tohto roku.
Írsky premiér Enda Kenny pred začatím rozhovorov zdôraznil, že nemá obavy z prípadného referenda o pakte vo svojej krajine. Podľa v nedeľu zverejneného prieskumu referendum požaduje 72 percent Írov. „Nemám obavy z referenda,” povedal Kenny. „Jasne som povedal, že až bude text hotový, tak požiadam ministra spravodlivosti, aby posúdil, či dohoda zodpovedá ústave a či bude referendum,” uviedol írsky premiér a vyjadril nádej, že „fiškálny pakt bude dnes podpísaný”.
Britský premiér David Cameron zdôraznil, že „je potrebné vážne sa zaoberať rastom v Európe”. Hovoril v tejto súvislosti o dokončení jednotného trhu a o deregulácii. Na decembrovom summite Cameronov odpor viedol k tomu, že pakt rozpočtovej stability bude medzivládnou dohodou a nie súčasťou únijných zmlúv. Podľa denníka Financial Times Cameron inštruoval po svojom decembrovom vete britských diplomatov, aby hrali konštruktívnu úlohu, nech si krajiny eurozóny môžu vyriešiť svoje problémy. Podľa denníka Londýn tiež odstúpil od svojho odmietavého postoja k tomu, aby pakt využíval európske inštitúcie ako Európska komisia a Európsky súdny dvor. Camerona ubezpečili, že nová dohoda bude mať úzke zameranie na fiškálnu disciplínu a nestane sa nástrojom na vytváranie dvojrýchlostnej Európy, ako by si to želal Paríž, napísali Financial Times.
Zdroj: Pravda.sk podľa ČTK a SITA