Posledná rozlúčka 15. marca v Bratislave
Dňa 7. marca 2013 po dlhej a ťažkej chorobe zomrel dlhoročný prispievateľ Ľudových novín Karol Tomiš.
Karol Tomiš sa narodil 6. októbra 1929, v roku 1950 maturoval na gymnáziu v Bratislave. Patril k osobnostiam slovenskej literárnej vedy. Bol významným literárnym historikom a komparatistom, po absolvovaní štúdia literárnej vedy a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa v roku 1955 stal vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a toto popredné literárnovedné pracovisko bolo viac ako štyri desaťročia jeho trvalým odborným pôsobiskom.
Svoj vedecký záujem sústredil Karol Tomiš na medzivojnových a súčasných spisovateľov (F. Hečko, P. Jilemnický, F. Švantner, M. Figuli), venoval sa interpretácii umeleckého textu, najmä prózy, maďarskej literatúre a literárnej vede. Paradoxne, „nefilológ", začal medzi prvými aplikovať metodologické postupy, ktoré primárne vychádzali z jazykovedného chápania štýlu a rozpracúvali ich jazykovedci ako J. Mistrík a M. Šalingová. Po časopiseckých a zborníkových štúdiách vyšiel v roku 1975 knižný výber pod názvom O štýle slovenskej prózy. Ukázal, aké dôležité sú v slovenskej próze problémy rozprávača a rozprávačských postupov v dielach jej vrcholných predstaviteľov a ako sa vo vedomí čitateľa utvára celok literárneho diela z jeho základných výrazových a významových prvkov. V osemdesiatych rokoch vychádza knižne práca Časovosť literatúry, v ktorej zhodnotil vývoj slovenskej prózy v rokoch 1945 - 1965.
Od polovice šesťdesiatych rokov sa Karol Tomiš intenzívne venoval aj vedeckoorganizačnej činnosti. V roku 1970 bol zvolený za vedeckého tajomníka Slovenskej literárnovednej spoločnosti (SLS) pri SAV a túto funkciu vykonával do roku 1987. Podieľal sa na zintenzívnení činnosti SLS, rozšírení jej zahraničných kontaktov a na podpore aktivity jej pobočiek na Slovensku.
Tomišov autorský slovensko-maďarský bilingvizmus sa premietol do skúmania vzájomných vzťahov slovenskej a maďarskej literatúry a ich komparácie. Znalosť maďarského jazyka a kultúry zužitkoval aj v zahraničných kontaktoch pracovísk SAV, na ktorých pôsobil. V Literárnovednom ústave SAV sa popri Rudolfovi Chmelovi stále viac zapájal do výskumu dejín maďarskej literatúry a slovensko-maďarských literárnych vzťahov. V domácich i maďarských odborných časopisoch publikoval početné štúdie a články a keď sa v roku 1977 zakladala Medzinárodná maďarská filologická spoločnosť, stal sa jej zakladajúcim členom. V rokoch 1977 - 1996 nepretržite pôsobil v jej výkonnom výbore a pravidelne sa zúčastňoval na ugrofínskych a hungarologických kongresoch a medzinárodných konferenciách a sympóziách o maďarskej literatúre. Témy svojich prednášok si volil tak, aby mohol slovenskú literatúru a literárnu vedu dostať do povedomia širokej inonárodnej odbornej verejnosti.
V roku 1983 sa podieľal na vzniku monografie Maďarská literatúra v ČSSR. V roku 1997 mu v Budapešti vyšla kniha štúdií s tematikou slovensko-maďarských literárnych vzťahov pod názvom Szlovák tükörben (V slovenskom zrkadle). V roku 2000 vydáva prvý zväzok dvojjazyčnej monografie o recepcii maďarskej literatúry v slovenskej literárnej kultúre pod názvom Maďarská literatúra v slovenskej literárnej kultúre I. / A magyar irodalom a szlovák kultúrában I (1860 - 1918).
Za výsledky výskumu a propagácie maďarskej literatúry dostal viacero maďarských vyznamenaní, v roku 1991 ho zvolili za mimoriadneho člena Zväzu maďarských spisovateľov a v roku 1999 mu maďarský minister kultúry udelil Pamätnú plaketu Pro cultura Hungarica. V roku 2000 Maďarská akadémia vied zvolila Karola Tomiša za člena verejného zboru MTA (member of public - law association of Hungarian Academy of Science). Na Slovensku získal titul Zaslúžilý pracovník SAV, v roku 1994 mu Slovenská akadémia vied udelila Zlatú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách a v roku 1999 dostal Cenu SAV za vedecko-popularizačnú činnosť, ktorou Predsedníctvo SAV ocenilo jeho dlhoročnú aktivitu na poli šírenia vedeckých poznatkov.
Posledná rozlúčka s Karolom Tomišom bude 15. marca o 12.45 hod. v Bratislavskom krematóriu.
Česť jeho pamiatke!