Po dlhej a ťažkej chorobe nás 14. apríla navždy opustil dlhoročný aktivista, zakladateľ Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Imrich Tóth.

I. Tóth sa narodil 22.10. 1929 v Dunaeďháze a do svojich deviatich rokov nevedel dobre po maďarsky. Chodieval do hnutia „levente“, kde bolo zakázané hovoriť po slovensky. Pôvodným povolaním bol kováč, potom ďalej študoval a po získaní odbornej maturity vo vyššej škole pedagogického zamerania v Budapešti absolvoval pedagogický kurz a ako slovenský učiteľ sa dostal do Čúváru (Csővár). Okrem miestnej školy vyučoval našu materčinu aj v Jači (Acsa) a Gute (Galgaguta). Po vojenčine, v roku 1952, sa vrátil do rodnej obce, kde síce pracoval v družstve ako agrotechnik, ale s pedagogickou činnosťou sa úplne nerozlúčil, pretože súčasťou jeho práce bola príprava traktoristov a bol vedúcim župnej pionierskej organizácie. V období zakladania Zväzu pred skoro sedemdesiatimi rokmi, ako vtedajší najdôležitejší cieľ pokladal zavedenie výučby slovenčiny v miestnej škole. V rámci výmeny obyvateľstva sa na Slovensko, do Nesvád, presídlilo 47 rodín, medzi nimi aj dvaja bratia pána Tótha, ktorý stál tridsať rokov na čele miestneho klubu dôchodcov. V tých najkrajších časoch mala organizácia spolu so speváckym zborom a citaristami vyše 160 členov. Organizoval podujatia, a keď išli na výlet, nestačil im jeden veľký autobus. Napriek tomu, že pred vyše desiatimi rokmi prekonal infarkt a mal problémy s cukrovkou, až do smrti navštevoval klub dôchodcov. Imrich Tóth bol tesne po vojne aj členom Protifašistického zväzu Slovanov v Maďarsku, dlhé desaťročia zastupoval dunaeďházskych Slovákov vo volených zboroch Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a neskôr v ZSM.

Ani na sklonku života sa nevzdal slovenských koreňov: Imrich Tóth spracúval miestne dejiny z obdobia druhej svetovej vojny, zisťoval mená miestnych obetí, venoval sa dejinám legendárneho, v okrese nezdolateľného zeleno-bieleho miestneho futbalového mužstva.

Mal syna a dcéru a šesť vnúčat. Imrich Tóth bol jedným z mála ľudí, ktorým zveľaďovanie slovenských tradícií nebolo iba pusté slovo.

Posledná rozlúčka s ním sa konala 18. apríla na dunaeďházskom cintoríne podľa evanjelických zvykov.

Česť jeho pamiatke!