Fidesz, KDNP, MSZP,
Jobbik, LMP, MDF, CM
Vznikol 30. marca 1998 pod názvom Zväz mladých demokratov ako alternatíva komunistického zväzu mládeže (KISZ). Vo voľbách v roku 1990 získala strana 21 mandátov a stala sa opozičnou stranou. V roku 1994 získali mladí demokrati 20 mandátov - opäť sa dostali do opozície. Po zmene názvu v roku 1995 na Fidesz - Maďarská občianska strana v roku 2003 prijali terajší názov Maďarský občiansky zväz - Fidesz. V roku 1998 získali 29,47 percent voličských hlasov a so 148 poslaneckými kreslami sa stali najväčšou stranou parlamentu. Koaličná vláda Fidesz - Nezávislá strana maloroľníkov (FKGP) - Maďarské demokratické fórum (MDF), vedená Viktorom Orbánom, vládla do mája 2002. Do volieb v roku 2002 išli spolu s MDF; so 164 mandátmi sa stali najväčšou opozičnou frakciou - podobne aj v roku 2006, keď spolu s KDNP získali 141 mandátov. Predsedom strany od roku 2003 je Viktor Orbán, ktorý stranu viedol aj v období rokov 1993-2000. Stranu v začiatkoch viedlo „grémium hovorcov”, neskôr Republiková rada, potom predsedovia Orbán, László Kövér (2000-01, Zoltán Pokorni (2001-02), János Áder (ako výkonný predseda v rokoch 2002-03). Fidesz je plnoprávnym členom Európskej demokratickej únie, Demokratickej internacionály strán stredu (IDC) a aj Európskej ľudovej strany (EPP). Najväčší úspech dosiahol Fidesz v roku 2009, keď vo voľbách do Európskeho parlamentu získal 56,37 percenta voličských hlasov.
Prvé celoštátne masové zhromaždenie KDNP sa konalo 30. septembra 1989; s 21 mandátmi z volieb v roku 1990 sa KDNP stala koaličnou stranou vlády Józsefa Antalla. V roku 1994 sa dostala do opozície. Po vnútrostraníckych problémoch, zrušení frakcie strany v roku 1997, vypadnutí z parlamentu a odchode mnohých členov - najmä do Fideszu - strana v roku 2002 obnovila svoju činnosť. Vo voľbách v roku 2006 sa na spoločnej listine s Fideszom dostala opäť do parlamentu, kde vytvorili frakciu s 23 poslancami. Od roku 2003 vedie stranu Zsolt Semlyén; pred ním boli predsedami Sándor Keresztes (1989-90), László Surján (1990-95), György Giczy (1995-2001) a László Varga (2002-03). Strana je členom Európskeho demokratického združenia, Medzinárodného demokratického združenia i Európskej ľudovej strany (EPP).
Vznikla 7. októbra 1989 po tom, čo na 14. kongrese Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) sa zo štátnej strany odčlenili reformné sily. Prvým predsedom MSZP bol Rezső Nyers, potom v rokoch 1990-98 viedol stranu Gyula Horn. V roku 1990 získala vo voľbách MSZP 33 mandátov a nastúpila do opozície. V roku 1994 získali s 209 mandátmi absolútne víťazstvo a pod vedením Gyulu Horna vznikla koalícia MSZP - Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). V roku 1998 so 134 mandátmi sa MSZP stala najväčšou opozičnou stranou. V ďalších voľbách v roku 2002 opäť vyhrali, obsadili 178 poslaneckých kresiel a MSZP vstúpilo do koalície so SZDSZ. Výhru zopakovali aj o štyri roky neskôr a s tým istým koaličný partnerom vládli až do 1. mája 2008, keď liberáli vystúpili z koalície. Socialisti odvtedy vládnu v menšine. Od roku 1998 viedol stranu László Kovács (1998-2004), István Hiller (2004-07), Ferenc Gyurcsány (2007-09) a od roku 2009 je predsedníčkou MSZP Ildikó Lendvaiová.
Predchodca Jobbiku vznikol v roku 1999 pod názvom Pravicové mládežnícke spoločenstvo (Jobbik); zakladateľmi boli zväčša univerzitní študenti. Organizácia sa na stranu pod terajším názvom pretransformovala 24. októbra 2003. Pôvodným cieľom Jobbiku bolo dokončenie procesu zmeny režimu a vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Seba definovali ako „principiálnu, konzervatívnu stranu, ktorá je vo svojich spôsoboch radikálnou a národno-kresťanskou stranou reprezentujúcou svojím programom celý národ”. Vo voľbách v roku 2006 dosiahol volebný blok Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP), Jobbik a Tretia cesta 2,2 percenta hlasov. V roku 2009 na voľbách do Európskeho parlamentu získal Jobbik samostatne 14,77-percentný výsledok a obsadil tri kreslá v Európskom parlamente. Prvým predsedom strany bol Dávid Kovács, od roku 2006 zastáva túto funkciu Gábor Vona. Jobbik bol 24. októbra 2009 zakladajúcim členom Združenia európskych národných hnutí.
Vznikla v roku 2008; jej hlavným cieľom bolo zreformovanie maďarskej politiky. Pôvodné hnutie bolo ideologicky blízke ochranárskym stranám. V stranu sa pretransformovala 26. februára 2009. Reprezentuje liberálne, ľavicové a konzervatívne hodnoty, pričom v reálnej politike stojí proti vládnucim ľavicovo-liberálnym stranám. Vlani v eurovoľbách získala spoločne s Humanistickou stranou 2,61 percenta hlasov - k mandátu sa nedostali. Štruktúra strany je tvorená s minimalizovanou hierarchiou, predsedu LMP nemá. Činnosť strany riadi tzv. operatívne grémium vodcov. LMP prijali 18. októbra 2009 na kongrese Európskej strany zelených vo švédskom Malmö za pozorovateľa.
Založili ho 27. septembra 1987 v Lakiteleku, oficiálne však fórum vzniklo až 3. septembra 1988. O transformácii na stranu rozhodli jeho členovia 24. júna 1989. MDF vyhralo prvé slobodné voľby v roku 1990. Pod vedením premiéra Józsefa Antalla vznikla koaličná vláda MDF, FKGP a KDNP. V roku 1994 získalo MDF 38 mandátov, čím sa stalo najväčšou opozičnou stranou. V rokoch 1998-2002 bolo MDF súčasťou koalície Fidesz - FKGP - MDF. Vo voľbách v roku 2002 spoločne kandidovali s Fideszom a so ziskom 188 mandátov získali druhé miesto. V roku 2006 MDF prekročilo päťpercentný prah a získalo 11 poslaneckých kresiel. Po odchode viacerých poslancov zanikla v roku 2009 frakcia MDF a poslanci fungovali ďalej ako nezávislí. Predsedami strany boli Zoltán Bíró (1987-89), József Antall (1989-93,) Lajos Für (1994-96), Sándor Lezsák (1996-99) a od roku 1999 je predsedníčkou Ibolya Dávidová. MDF je členom Európskeho kresťanskodemokratického združenia, Európskeho demokratického združenia a Medzinárodného demokratického združenia.
Založila ho Mária Seresová, ktorá v roku 2008 ako súkromná osoba iniciovala referendum s požiadavkou, aby poslanci parlamentu mali preplácané výdavky iba na základe predložených dokladov. Zozbierala 525.000 podpisov, čo bol prvý prípad v histórii maďarskej demokracie, keď sa z iniciatívy súkromnej osoby podarilo pozbierať dostatočný počet platných podpisov na vypísanie ľudového hlasovania (zákon vyžaduje najmenej 200.000 podpisov). Napokon sa plebiscit nekonal, pretože zákonodarný zbor prijal príslušnú úpravu zákona. Strana vznikla 24. apríla 2009. Jej najdôležitejším cieľom je napomôcť zomknutie ľudí, vytvoriť dôveru a dosiahnuť, aby štát fungoval skutočne demokraticky a aby v ňom zákony platili rovnako pre všetkých.