Delegáciu sarvašskej školy sme tvorili siedmi (B. Baráth, N. Szekeresová, Zs. Szamosvölgyi, M. Kováčová, B. Lešťan, D. Jonášová a pani učiteľka Z. Lišková). V Budapešti sa k nám pridali V. Magiczová, Ž. Lipták, R. Rivňák a A. Eszesová.

Do Donovál sme cestovali mikrobusom. Žiaci boli zvedaví, čo ich čaká, lebo z našej skupinky sa len traja vedeli lyžovať, ale aj oni boli začiatočníci. Čakalo nás veľké prekvapenie, keď sme sa zastavili pred pekným hotelom, ktorý sa volal Limba. Ubytovaní sme boli v dvoj- a trojposteľových izbách. Po vybalení nás čakala chutná večera a po večeri sme mali zoznamovací večierok. Vedúcim výcviku bol pán Jiří Michal, ktorému pomáhalo šesť inštruktorov a lekár, ktorý, našťastie, nemal žiadnu prácu, lebo nikto z nás sa nezranil a ani nebol chorý.

Z Poľska prišli do Donovál učitelia Žofka Brawiaková, Dominik Surma a 15 žiakov, z Ukrajiny pani učiteľka Naďa Kalinichová a 7 žiakov a zo Srbska Milka Petrovičová a 7 žiakov. Vedúci nás rozdelil do 4 skupín. My z Maďarska sme boli v skupine so Slovákmi zo Srbska. Veľmi sme sa tomu radovali, lebo oni veľmi dobre vedia po slovensky a pomáhali nám pri precvičovaní jazyka. Najviac sa tomu tešili šiesti naši žiaci, lebo sa práve pripravovali na jazykovú skúšku.

Programy boli počas celého týždňa pestré a nemali sme veľa času na oddych. Počasie nám posledné dni síce nežičilo, ale pán vedúci to pružne vyriešil rôznymi programami. Budíček sme mali ráno o siedmej. Po ňom nasledovalo hodnotenie čistoty izieb a raňajky. Po raňajkách bol odchod na svah. Tu inštruktori zadelili deti do skupín podľa toho, aké majú základy z lyžovania. Tí, ktorí stáli prvýkrát na lyžiach, sa snažili už v prvý deň používať aj vlek. Tí, ktorí sa už vedeli trocha lyžovať, sa zdokonaľovali v technike. Nasledoval obed a po polhodinovom odpočinku sme zase išli na svah opäť lyžovať. Mysleli sme si, že po lyžovačke budeme oddychovať, ale mýlili sme sa. Čakal nás program, ktorý sa celý týždeň striedal. Jedna skupina hrala šípky, druhá skupina šla na plaváreň, tretia skupina strieľala zo vzduchovky a štvrtá skupina hrala stolný tenis. Po večeri sme sa vymenili a takto to šlo štyri dni. Ukázalo sa, že to bola len príprava na piatkovú súťaž. Samozrejme, aj my, učitelia, sme sa niekedy zapojili a skúšali svoje znalosti a zručnosť. Večer od deviatej do desiatej mali deti voľno a dospelí hodnotili priebeh dňa.

V stredu sme si požičali snowbordy a začali sme sa učiť základy tohto športu, ktorý je rýchly a každému zvyšuje adrenalín. Je veľmi ťažké naučiť sa jazdiť tak, aby človek niekoľkokrát nespadol. No naši inštruktori nás naučili aj to. Hádam jedna z najťažších úloh bola vyjsť vlekom so snowbordom. Páčilo sa nám to napriek tomu, že sme večer počítali, kto má koľko modrín a veselo sme sa navzájom smiali. Posledné dva dni pršalo a preto sme sa nešli lyžovať, ale vybrali sme sa do Banskej Bystrice, kde sme si pozreli námestie a mali sme možnosť trocha nakupovať. Večer sme išli na karaoke, ktoré sa veľmi vydarilo, dobre sme sa zabávali. Jeden deň sme boli aj v Habakukoch, je to rozprávková krajina, kde sa nakrúcali rozprávky spisovateľa Pavla Dobšinského. Cítili sme sa tam naozaj ako v rozprávke. Večer sme boli hrať bowling v zmiešaných skupinách spolu s dospelými a učili sme sa techniku gúľania. Strieľali sme aj laserovou pištoľou na cieľ, to sa páčilo hlavne chlapcom.

V posledný piatkový večer každá krajina pripravila program a predstavila svoju vlasť. My sme mali veselý program so slovenskými a maďarskými pesničkami, ale sme aj zatancovali krátku choreografiu. Referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) pani Erika Lázárová nám pri odchode do Donovál dala tričká CSS a pri predstavení nášho programu sme vyzerali esteticky. Na záver dostal každý účastník diplom, podľa toho, ako celý týždeň pracoval na aktivitách. Z našej skupiny sme niektorí dostali aj viac diplomov, lebo vyhodnotení boli najlepší traja. Napríklad v plávaní nám patrili všetky diplomy, ale výborní sme boli aj v streľbe zo vzduchovky a v stolnom tenise.

Svojou návštevou nás v posledný deň výcviku poctil riaditeľ Centra pre celoživotné vzdelávanie UMB v Banskej Bystrici Ján Sitarčík. Týždeň uletel ani sme sa nenazdali. Strava bola výborná, kuchár nám varil aj také špeciality, ako sú parené buchty, knedle či pirohy. Poďakovanie patrí nielen našim inštruktorom, ale hlavne Ministerstvu školstva SR, ktoré výcvik usporiadalo v zmysle záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Cestovné nám hradili vyslané školy. Za všetko ďakujeme a veríme, že sa o rok opäť stretneme. Zdokonalili sme sa nielen v lyžovaní, ale hlavne v slovenskom jazyku, lebo celý týždeň sme komunikovali len po slovensky.