Stalo sa už tradíciou, že Spolok segedínskych Slovákov okrem podujatí, ktoré prebiehajú počas roka v samotnom meste, usporadúva zimný a letný jazykový tábor na Slovensku.

Hlavnou cieľovou skupinou týchto táborov sú deti, ktoré navštevujú nedeľnú školu slovenčiny a mladí ľudia, ktorí z nej „vyrástli“. Týmito pobytmi v slovenskom prostredí sa vedenie spolku, s podporou miestnej slovenskej samosprávy, snaží vytvárať príležitosť na to, aby aj v praxi používali všetko to, čo sa v školských laviciach počas roka naučili. Nemenej dôležitá je však aj skutočnosť, že na tieto stretnutia prichádzajú aj členovia organizácie, čím a utužujú ich vzťahy.

Segedín nie je mestom, ktoré by patrilo medzi tradične Slovákmi obývané lokality. Okrem slovenskej katedry na vysokej škole však v meste pôsobia aj slovenské redakcie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Žije tu mnoho Slovákov pochádzajúcich prevažne z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a ostatných kútov Békešskej župy, ktorí si našli uplatnenie v meste. Čo je však ešte dôležitejšie, mnohí z nich pokladajú za dôležité, aby si ich deti a vnúčatá osvojili slovenčinu a pestovali kontakty so slovenskou kultúrou a Slovenskom.

Tohoročný letný jazykový tábor sa uskutočnil v okolí Banskej Štiavnice. Účastníci tábora si ani v tomto roku nenechali ujsť príležitosť, aby sa zúčastnili na Krajanskej nedeli folklórneho festivalu v Detve. Zastavili sa aj v kaštieli vo Svätom Antone, ktorý obklopuje nádherný park. Absolvovali pešiu túru na Sitno, ktorý je svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom Štiavnické vrchov, na ktorom je rozhľadňa a vysielač. Ďalším programom bola návšteva Mincovne v Kremnici, v ktorej od 14. storočia nepretržite prebieha razenie mincí, popoludňajšie osvieženie na miestnom kúpalisku a návšteva náučného chodníka Geopark v Banskej Štiavnici.

Banská Štiavnica bola v minulosti vďaka významnej ťažbe striebra známa aj ako strieborné mesto, v ktorom roku 1763 vznikla prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. S baníckymi tradíciami mesta sa segedínski Slováci začali zoznamovať už vtedy, keď sa ubytovali v Penzióne Permoník. Permoník je banský škriatok, o ktorom sa na Fecebooku píše nasledovne: „K najvyspelejšej línií Trpaslíkov patria Permoníci. Sú to duchovne vyššie bytosti. Žijú pod zemským povrchom, starajú sa o kolobeh prvkov a tým pomáhajú evolúcii prírody... Sú vysokí do 50 cm, vážia asi 10 kg, majú zvráskavenú pokožku jemne oranžovej farby, nemajú vlasy, ani chlpy, majú 2 ruky a 2 nohy, majú veľmi veľké zápästia, aj prsty a chodidlá. Na hlavách nosia pokrývku a na tele špeciálny odev uviazaný opaskom, na ktorom je množstvo drahokamov, ktoré používajú na lepšie využívanie svojich zmyslov. Nosia špicaté topánky a špicatú čiapočku, ďalej kladivko kombinované so sekerkou a energetický lampášik.“ Povesti síce tvrdia, že žijú v baníckych štôlňach, ale účastníci sa s nimi počas návštevy Bartolomejovej štôlne nestretli.

A. Račková