V minulom školskom roku päť žiakov Základnej školy Františka Rákócziho II. v Dabaši zložilo štátnu jazykovú skúšku stredného stupňa zo slovenského jazyka. Šiesteho ešte čaká v októbri písomná časť.

Na obrázku zľava Gregor Csernák, Dorka Danyisová, Bence Czine, Karina Kecskésová, Dora Sebőková a Bence Atila Réti sú už stredoškolákmi, ale dozaista neoľutovali, že sa osem rokov učili slovenský jazyk. Pri okrúhlom stole sme sa ich spýtali na ich dojmy, skúsenosti, plány a na rady.

– Kedy ste sa začali venovať slovenčine, koľko ste sa pripravovali na jazykovú skúšku?

G. Cs.: – U nás sa otec a babka rozprávajú po slovensky, takže nejaké základy som mal. Na jazykovú skúšku som sa tvrdo pripravoval rok. Do siedmej triedy som sa pasívne venoval slovenčine, ale v ôsmom ročníku mi pani učiteľka navrhla, aby som sa vyskúšal. Odvtedy som sa slovenčine venoval aj vo voľnom čase. Najprv gramatickým pravidlám, potom komunikácii, ale v slohovaní sa ešte musím zdokonaľovať.

D. S.: – Napriek tomu, že sme v škole mali slovenčinu 5 hodín týždenne, na víkendy a prázdniny sme dostávali veľa domácich úloh, najmä preklady a porozumenie textu. Pre mňa bola najťažšia gramatika. Samozrejme, na hodinách sme sa veľakrát rozprávali, preberali sme situácie, nacvičovali tematické okruhy, ale skloňovanie vie poriadne pomiešať človeka.

D. D.: – Moji rodičia hovoria po slovensky, takže s nimi som precvičovala jazyk, okrem toho som aj veľa čítala, najmä rozprávky. Bez domácich úloh by sa mi však jazyková skúška dozaista nepodarila.

K. K.: – Slovenčine sme sa intenzívne venovali až od 7. ročníka. Predtým sme mali učiteľov, ktorí nás cieľavedome nepripravovali na jazykovú skúšku, ale nám poskytli základy, na ktoré sme vedeli stavať.

B. A. R.: – Slovenčinu sme sa učili už od škôlky, ale len v ôsmej triede sme sa s ňou vážnejšie zaoberali. Veľa sme sa pripravovali, dvakrát týždenne sme chodievali aj na nulté hodiny.

– Aký bol postup na písomnej a na ústnej skúške? Boli ste nervózni?

B. Cz.: – Ja som išiel len na ústnu skúšku. Skúšajúce profesorky boli veľmi milé a nápomocné. Vstúpil som, predstavil som sa, ony sa ma spýtali na moje aktivity vo voľnom čase. Potom som si vytiahol 2 obrázky, z ktorých som si vybral jeden. Nasledovali situácie, ktoré mi boli blízke.

G. Cs.: – Písomná časť prebiehala takto: najprv sme vyplnili test, potom sme si mohli vybrať, či najprv urobíme preklad, napíšeme list alebo budeme pracovať s počutým textom. Skúšajúci boli milí, keď sme potrebovali, pomohli. Veľmi som bol nervózny, ale nervozita rýchlo prešla, dokonca ma aj pochválili, čo bolo upokojujúce.

D. S.: – Ja som sa bála písomnej časti, lebo tam sa človek môže spoľahnúť len na seba. Na ústnej ma skúšajúce upokojili. Povedali mi, aby som čo najviac hovorila o danej téme a nemusí byť všetko gramaticky správne. Mala som šťastie, vytiahla som si témy U lekára a Cestovanie.

D. D.: – Ja som sa bála ústnej časti, ale milo som sa prekvapila. Vytiahla som si obrázok o rodine. Je to samozrejmé, že sa človek pri takýchto skúškach bojí, ale práve tieto skúsenosti mu dávajú silu.

K. K.: – Pre mňa bola najťažšia časť v laboratóriu, lebo ťažko som porozumela slovám z nahrávky. Myslela som si, že na ústnej a na písomnej skúške bude napätá atmosféra. Mýlila som sa.

B. A. R.: – Komplexná jazyková skúška pozostávala z ústnej a písomnej časti. Vo veľkej prednáškovej sále sme si sadli, rozdali nám úlohy. Najprv sme museli vyplniť test, na čo sme mali 30 minút. Potom sme riešili ďalšiu časť, ktorá sa skladala z troch úloh, a to z prekladu, porozumenia čítaného textu a písania listu. Na to sme mali 150 minút. Preklad bol o psovi, ktorého uhryzol had a dostal sa na zvieraciu kliniku. Práve pri preklade som sa potrápil, lebo tam bolo veľa neznámych slov. Pri druhej úlohe bolo osem otázok, ktoré sa týkali textu o kakaovníku. V liste sme si mohli vybrať z dvoch tém. Vybral som si voľný čas. Práca v laboratóriu pozostávala z vypočutia nahrávky o parašutistke, ktorá sa zranila a zanechala kariéru. My sme potom mali odpovedať na niekoľko otázok súvisiacich s vypočutým textom. Ústna časť prebiehala v osobitej miestnosti, kde sedeli dve skúšajúce. Zapli diktafón a začala sa skúška. Najprv bol voľný rozhovor, potom sme si vytiahli obrázky. Ja som mal obrovské šťastie – vytiahol som si školu.

– Aké možnosti vám ponúka znalosť slovenčiny? Viete ju uplatniť?

B. Cz.: – So slovenským jazykom sa dá veľmi dobre uplatniť nielen v Dabaši, totiž tu sú firmy, ktoré majú pobočky aj v Bratislave, či v iných slovenských mestách. Aj na získanie diplomu potrebujeme aspoň dve štátne jazykové skúšky, my už jednu máme.

G. Cs.: – Túto jazykovú skúšku by som chcel uplatniť v ďalšom vzdelávaní sa, trebárs na vysokej škole alebo na univerzite. Každý, kto má možnosť učiť sa slovenčinu, by to mal využiť, lebo nikdy nemožno vedieť, kedy ju bude potrebovať. Tento jazyk je vo svete veľmi vyhľadávaný.

D. S.: – Mne rodičia oddávna hovorili, aby som nezanedbávala slovenčinu. Nikdy som im neverila, ale teraz priznávam, že sa to oplatilo. Nemala som so slovenčinou žiadne plány, ale po zložení skúšky sa mi zapáčil aj jazyk. Okrem toho som bola na viacerých súťažiach, výletoch, kde som sa rozprávala s ľuďmi, ktorí potvrdili jeho vzácnosť. Chcela by so sa stať telocvikárkou, nie je vylúčené, že s kombináciou slovenčiny.

D. D.: – Ja som tiež nemala žiadne plány so slovenčinou, ale teraz sa mi celkom zapáčila. V budúcnosti sa veľmi dobre dá uplatniť s týmto jazykom, lebo Slovenská republika je veľmi blízko a okrem toho veľa firiem hľadá pracovníkov, ktorí vedia po slovensky.

K. K.: – Je dôležité poznať jazyk. Možno si ho precvičovať tak, že ho každý deň používame, pozeráme slovenské filmy, čítame. Napríklad už počas letnej brigády by som vedela nájsť prácu, pri ktorej by som aktívne používala slovenčinu. Podľa mňa najviac treba dbať na komunikáciu. Predsa viac rozprávame ako píšeme, či prekladáme. Mnohokrát sa stáva, že niekto dobre píše, gramatiku ovláda bezchybne, keď však musí komunikovať, neprídu mu na um slová.

B. A. R.: – Podľa mňa je výborné, že už teraz sa mi podarilo zložiť jazykovú skúšku. Keď sa už niekto učí slovenčinu, nemá ju zanedbávať. Už na nižšom stupni by sa malo cieľavedome pripravovať na skúšku, teda prekladať, učiť sa výrazy. Od piatej triedy sa venovať iba príprave v rámci tém, ktoré učebnice obsahujú.

Atila Rusnák

Foto: autor