Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku zorganizovala druhý augustový víkend Slovenskú mládežnícku akadémiu (SMA) v Sarvaši.
Alžbetin háj, kde sa nachádza mládežnícky tábor, a mŕtve rameno Kereša evokujú medzi mladými Slovákmi v Maďarsku to isté: SMA! Tábor, ktorý bol pôvodne iba sprievodným programom kedysi populárneho futbalového turnaja, sa pred tromi rokmi rozrástol na viacdňové podujatie. V tomto roku sa uskutočnil medzi 10. a 14. augustom, s účasťou dvadsiatich ľudí.
„Keďže Slováci žijú v Maďarsku roztrúsene, naším pôvodným zámerom bolo vytvoriť priestor na stretnutie, zoznámenie sa. Predovšetkým sme chceli, aby sa medzi čabianskymi a budapeštianskymi gymnazistami vytvorili priateľské vzťahy, lebo okrem súťaží a niekoľkých táborov nemajú možnosť stretávať sa,“ povedal o pôvodnej koncepcii SMA predseda OSMM Ondrej Kiszely. Do tábora sa vo všetkých doterajších ročníkoch prihlásili aj vysokoškoláci a pracujúci mladí ľudia. Je dobré, že gymnazisti sa tu stretávajú s vysokoškolákmi a vysokoškoláci s pracujúcimi, lebo sa môžu jeden od druhého učiť, jeden druhému pomáhať. Z SMA sa teda stal most, spájajúci tieto vekové kategórie, spájajúci mladých ľudí, ktorí sú v odlišných životných situáciách. „Často sa rozprávame o tom, na čo sa majú stredoškoláci chystať, čo ich čaká na univerzite, buď doma alebo na Slovensku, kým už zamestnaní hovoria o tom, ako im pomohla znalosť slovenčiny a slovenskej kultúry, kde sa im podarilo umiestniť s touto jazykovou znalosťou,“ povedal Ondrej Kiszely.
Okrem toho však zostáva dosť času na to, aby účastníci tábora objavili toto dolnozemské mesto a trocha sa ponorili do jeho dejín, vrátane dejín tu žijúcich Slovákov. V tomto roku navštívili pod vedením člena miestnej slovenskej samosprávy Juraja Rágyanszkého Múzeum Samuela Tešedíka a knižnicu starých kníh, kde nazreli do viacstoročných slovenských publikácií. Prechádzali sa v známom arboréte, v ktorom sa nachádzajú miniatúrne podobizne známych slovenských stavieb. Najpopulárnejším programom v tomto roku bol tzv. escape room, kde mali spoločnými silami vylúštiť tajomstvo posledného sarvašského mlynára Sándora Tomku.
Keďže tábor je otvorený pre všetkých, ktorí majú záujem o slovenský jazyk a kultúru, okrem študentov slovenských gymnázií a vysokoškolákov sa vždy prihlásia aj tí, ktorí nemajú užšie vzťahy so slovenčinou, nevenujú sa jej v škole ani v práci. Takou je bývalá študentka sarvašskej slovenskej základnej školy Noémi Gašparová, ktorá sa síce vo svojom voľnom čase zaoberá slovenčinou, no bolo to pre ňu nedostatočné. Po získaní jazykovej skúšky zo slovenčiny sa jej život otočil iným smerom, preto sa neprihlásila na slovenské gymnázium. Noémi študuje na umeleckej strednej škole v Békešskej Čabe odbor maliarstvo. No prišla na to, že slovenčinu si veľmi obľúbila, a nechce stratiť doteraz získané vedomosti, preto sa chystá aj maturovať z tohto jazyka s pomocou svojej bývalej triednej učiteľky Anny Frankovej. Odkedy však neštuduje na slovenskej škole, možnosti sú obmedzené, aj preto sa tešila na SMA, o ktorej sa dozvedela náhodou. Keď Noémi bola ešte žiačkou slovenskej školy, chodila do dramatického tábora do Bystrej, odkiaľ má najkrajšie spomienky z detstva. „Obidva tábory, aj tento, aj ten v Bystrej, sú výborné. Ani neviem povedať, čo sa mi teraz najviac pozdávalo. Som rada, že som stretla toľko dobrých ľudí a strávila som s nimi niekoľko pokojných dní v mojom rodnom meste, kde kvôli štúdiu nemôžem byť až tak často. Oplatilo sa zúčastniť sa v tábore a aj naďalej budem zachovávať svoju slovenskosť, aj jazyk a kultúru,“ zosumarizovala svoje zážitky účastníčka tohtoročnej SMA.
(kan)
Foto: autorka
