Logo

„Idem pásť svoje deti...“

BacInter-01

Tradičné predmety bačov a valachov  v rukách žiakov čabianskej slovenskej školy

V prvej polovici marca žiaci Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe mali vzácnu návštevu. V spoločnosti riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríny Király zavítali totiž medzi nich zakladateľka a kurátorka Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku Iveta Zuskinová a prvý cechmajster Cechu slovenských gajdošov Ľubomír Tatarka, ktorí v rámci dvoch interaktívnych hodín ich zoznámili nielen s tradičnými úžitkovými predmetmi ovčiarov, ale vôbec s celou valašskou kultúrou na Slovensku. Pán Tatarka na úvod žiakom naznačil, že ich zavedie do takého sveta, ktorý už v podstate neexistuje, ale ešte generácia jeho starých rodičov zanechala neuveriteľné bohatstvo v podobe hmotného dedičstva predmetov, ktoré kedysi na kolibách potrebovali. Zo svojej pestrej zbierky ukázal zvedavým žiakom napríklad črpáky, drevené nádoby, ktoré pastieri vyrezávali počas pasenia stád, ozdobne boli vyrezávané predovšetkým ich uchá. Z nich vyzdvihol dva, na uchu jedného je v podstate vyrezaný príbeh, ako stratili chlapi dve jahnence. Druhý je kópiou črpáku z konca 17. storočia z Národopisného múzea v Budapešti a vyznačuje sa tým, že ornamentika jeho ucha pripomína gotické katedrály. Pritom svoje rozprávanie spestril aj ukážkami z hudobnej kultúry ovčiarov. Ako uviedol, na salašoch pastieri vždy hrávali na gajdách, fujarách, pastierskych píšťalách alebo heligónkach a vedeli krásne spievať, o svojom talente aj on sám presvedčil účastníkov interaktívnych hodín. Ďalej rozprával o tom, že hranové píšťaly sú známe aj medzi pastiermi napríklad v Španielsku alebo v južnej Amerike, v podstate po celom svete. Vďaka ovládaniu týchto hudobných nástrojov Ľubomír Tatarka pochodil už nespočetné festivaly po celom svete, nabádal aj čabianskych žiakov, aby sa venovali hudbe vytrvalo, lebo okrem zachovávania tradícií aj sami sa prostredníctvom hudby môžu zveľaďovať a dostať sa do sveta, spoznať iné kultúry.

BacInter-02

– Kedysi ľudia žili spolu s prírodou, s ktorou by sme mali aj my, v súčasnosti, „spolupracovať“ stále. Chodiť pravidelne do prírody, kochať sa v nej, počúvať spev vtáčikov... Príroda nám odovzdáva všetku tú krásu, ktorá patrí aj nám. Je to naša súčasť, v prírode nájdete zdroje zdravia, preto boli pastieri takí zdraví... – vyzval deti cechmajster gajdošov k zdravej životospráve. Niektoré predmety mohli žiaci chytiť do vlastných rúk, ako napríklad rôzne formičky, kohútiky, formy, do ktorých sa natláčali zvyšky syra. Rovnako im priblížil aj fázy prípravy žinčice, ktorá dodávala valachom silu, aby mohli pracovať. Ovce na svahoch Liptova, Oravy, Spiša, na okolí Banskej Bystrice mali aj krajinotvornú úlohu: – Len čo sa nepasú zvieratá na lúkach, všimnite si, vyzerá to hrozne, ako keby tam ani nežili ľudia... Zarastené tŕním, ktoré sa veľmi rýchlo rozširuje a jednoducho je to nepekné – upriamil pozornosť žiakov na ďalší úžitok pastierstva Ľ. Tatarka. Zároveň hovoril aj o vzťahu ovčiarov k svojim stádam, ktoré dokonale poznali a mali k ovciam taký blízky vzťah, že on sám neraz počul, ako starý bača hovoril: „Idem pásť svoje deti...“.

BacInter-03

O pastierskych gajdách rečník porozprával, že ich podoby poznajú po celom svete, pričom priazeň gymnazistov získal možno aj tým, že im prezradil, že hrajú na nich aj v takých skupinách ako U2 alebo Rolling Stones. On sa tiež predstavil v Škótsku na dvanásťdňovom festivale, kde vystupovali aj tieto svetoznáme kapely. Na Slovensku gajdy prežívajú renesanciu aj preto, lebo celá slovenská gajdošská kultúra sa v roku 2015 dostala na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Pán Tatarka vďaka tomuto hudobnému nástroju sa dostal do viacerých krajín po celom svete a má aj jedenásťročného „študenta“, ktorý vďaka hre na píšťalkách, fujare a na gajdách sa už tiež dostal do siedmich krajín.

BacInter-04

Napriek tomu, že z rýchleho mini prieskumu medzi gymnazistami vysvitlo, že skoro nikto z nich nekonzumuje mlieko, čabianski mladí sa zoznámili s takou zaujímavou tradičnou kultúrou, ktorej pred približne tristo rokmi boli možno súčasťou na svahoch Liptova, či Gemera aj ich predkovia.

BacInter-05

Hostia zo Slovenska zavítali do čabianskej slovenskej školy pred tým, ako v Áchimovej sieni čabianskeho Oblastného domu otvorili putovnú výstavu Ovčiari – Valasi, remeslo a kultúra. Počas návštevy výstavy v spoločnosti svojich rodičov a starých rodičov žiaci sa mali možnosť zoznámiť aj s tradičnými odevmi ovčiarov na Slovensku.

CsL

Foto: autor