Keď som sa dopočula, že sa aj ja môžem zúčastniť na predstavení Štátnej opery v Banskej Bystrici, veľmi som sa potešila.

Vybrali sme sa autobusom od Gymnázia J. Bólyaiho, v dvadsaťčlennej skupine boli žiaci tohto gymnázia, ako aj ich rovesníci z Gymnázia I. Madácha spolu s učiteľmi a s predsedom Spolku šalgótarjánskych Slovákov Józsefom Homogom a ďalší.

Pred samotným predstavením sme si našli čas aj na prehliadku budovy Štátnej opery, ako aj historickej Radnice v Banskej Bystrici. Dozvedeli sme sa, že budovu opery rekonštruujú v troch fázach, z ktorých nasleduje práve modernizácia interiéru. Jej javisko je zvláštne tým, že nie je vodorovné, ale mierne naklonené, takto aj zo zadných radov hľadiska dobre vidieť hercov. Pred javiskom v priestrannom orchestrisku majú svoje miesta hudobníci, ktorí počas nášho príchodu práve skúšali. V rámci prehliadky nás informovali aj o tom, že týždenne mávajú 3-4 predstavenia. Potom sme sa vybrali k budove Radnice, ktorú spomínajú už v kronikách z 15. storočia. Väčšia časť budovy je obnovená. Na arkádach prvého poschodia sú štyri sochy, ktoré symbolizujú požadované vlastnosti primátora, ako napríklad udatnosť, alebo schopnosť zabezpečiť pokoj. Vypočuli sme si aj legendu o šikmej veži: povráva sa, že preto je šikmá, lebo sa do nej zaseklo krídlo jedného anjela. Samozrejme, existuje aj logickejšie vysvetlenie, a síce, keď začali búrať susedný dom, vtedy sa začala nakláňať. Mohli sme si pozrieť aj slávnostnú sobášnu sieň, v ktorej nás zaujali jedinečné nástenné maľby, ako aj prekrásna kytica na sklenenom stole. Tiež sme nazreli do starej kancelárie primátora, kde sme si mohli vybrať zo šperkovnice aj jeho ozdobnú, zlatú reťaz, ktorá sa nám zdala dosť ťažká.

Predstavenie sa začalo večer o pol siedmej. Hľadisko bolo preplnené, čo je tu bežné (na Slovensku v tejto opere je v priemere najviac predstavení pred preplneným hľadiskom – to sme sa dozvedeli ešte na prehliadke). Inscenácia bola síce v slovenčine, ale nás očaril výkon hercov a dalo sa rozumieť deju. Kostýmy boli krásne a dokonalé, scénografické riešenie sa nám zdalo čudné. Použili málo scénickej výpravy a rekvizít, ale herci hrali aj v teréne mimo javiska, dokonca občas sa ocitli medzi nami, divákmi. Počas dvoch dejstiev sme mali pocit, že sme súčasťou celého príbehu na javisku. Po predstavení, okolo deviatej, unavení, ale bohatší o nové zážitky sme sa vrátili domov. Som nesmierne vďačná, že som sa mohla zúčastniť na tomto zájazde a keď sa mi v budúcnosti naskytne možnosť, opäť zavítam do Štátnej opery v Banskej Bystrici. Moja vďaka patrí predovšetkým Slovenskej národnostnej samospráve v Šalgótarjáne, ktorá nám hradila cestovné, aj vstupné do divadla.

Dorottya Farkasová/csl

Foto: József Homoga