Týmito slovami básnika začala rozlúčka s maturantmi na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu v Békešskej Čabe.

Po poslednom zvonení a ceste vyzdobenou budovou 13 maturantov predstúpilo pred učiteľov, rodičov, mladších spolužiakov a priateľov, aby sa s nimi v prvú májovú sobotu symbolicky rozlúčilo. Symbolicky, keďže sa ešte budú vídať v škole počas prebiehajúcich maturitných skúšok. Jednu už mali za sebou, v piatok písomne odpovedali zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry.

Vyzbrojení kapsičkami-tanistrami, vyprevádzaní triednou profesorkou Ilonou Beraczkovou, sú pripravení vykročiť na nové cesty. V kapsičkách, znaku budúcej cesty, si odnášajú almužnu ako symbol rodičovskej pomoci na dosiahnutie cieľa, fotografiu, teda spomienku na rodičovský dom, priateľov, školu, minulosť. Aby vedeli, kto sú, kde patria a odkiaľ sa pustili na cestu. Nechýbajú však aj znalosti slovenského jazyka, slovenskej kultúry, histórie a skutkov predkov, dolnozemských Slovákov. To všetko im má pripomínať slovenské spoločenstvo, z ktorého pochádzajú.

Deň rozlúčkovej slávnosti sa niesol v spomienkach. Prelínali sa v nich radosť i smútok, sloboda aj vnútorné napätie. Ako vo svojom príhovore povedal maturant Adam Tuška, tešia sa, že už došli k cieľu jednej cesty. Ťažké je zanechať učiteľov, spolužiakov, jednoducho všetkých. Veď s niektorými sa stretávali až pätnásť rokov. Začína obdobie, keď už sami musia rozhodovať o svojej budúcnosti a samostatne niesť zodpovednosť. Optimisticky hľadia do budúcnosti, s veľkým elánom očakávajú, čo im prinesie ďalší život. Mnohí majú konkrétne predstavy, kam sa po maturite vydajú. Ďalšiu budúcnosť chcú stavať na znalostiach, ktoré v slovenskej škole získali.

Po odovzdaní vlajky školy študentom 11. ročníka nasledovalo poďakovanie rodičom a učiteľom. Osobitná vďaka patrila starostlivej triednej profesorke, taktiež pani riaditeľke, ktorá ich učila slovenskú literatúru, i všetkým učiteľom. V poďakovaniach nechýbali vtipné študentské spomienky na spoločné zážitky s jednotlivými učiteľmi. S každým zo svojich žiakov sa srdečne rozlúčila i triedna profesorka.

Skôr ako na novú cestu maturantov za celé školské spoločenstvo vypravila riaditeľka školy Edita Pečeňová, dvom z nich udelila najvyššiu pochvalu učiteľského zboru. Csille Bajczerovej za vynikajúce výsledky dosiahnuté počas stredoškolského štúdia a za príkladnú usilovnosť a Adamovi Tuškovi za príkladnú usilovnosť a činnosť vykonávanú v prospech kolektívu. V slávnostnom príhovore potom vyzdvihla hodnoty, ktoré sa snaží všetkým žiakom békeščabianska slovenská škola odovzdať: slušnosť, čestnosť a spoľahlivosť. Nielen odborné vedomosti formujú mladých ľudí, ale i niečo navyše, niečo viac, čo obohacuje osobnosť. Zaželala maturantom, aby sa stali svojím prístupom a poctivou prácou hodnými povesti predchodcov. Nech sú hrdí na to, že boli žiakmi inštitúcie, ktorá má také bohaté tradície. Tá ich vždy bude očakávať s otvorenou náručou.

Ján Pitoňák

Foto: Marianna Fábiánová, autor