Stredoslovenské mesto Banská Štiavnica má dávnu a zaujímavú históriu, ktorou láka do svojich zamotaných úzkych uličiek návštevníkov z celého sveta.

Nádherné meštianske domy, zaujímavé banské budovy, slávny trotuár, neďaleké strieborné a zlaté bane a história mesta na jednom z múrov mesta ako otvorená kniha zlákali aj žiakov nižšieho stupňa budapeštianskej slovenskej školy.

V dňoch 25. a 26. apríla sme sa vybrali spoznávať toto krásne mesto. Už cestou sme sa dozvedeli veľa zaujímavého o Turkoch, ktorí mali záujem o stredoslovenské zlato a striebro, o termálnych prameňoch v Santovke, o skalných domoch vytesaných do sopečných tufov v Brhlovciach, o pevnosti v Leviciach, ktorá mala chrániť banské mestá, a ktorej funkciu prebral na istý čas kláštor v Hronskom Beňadiku. Videli sme vyhasnuté sopky pozdĺž rieky Hron a o Novej Bani sme sa dozvedeli, že tam bol v baniach na zlato prvýkrát na európskom kontinente použitý parný stroj, ktorý pomáhal pri odčerpávaní vody z baní.

Naša prvá zastávka bola v dedinke Hodruša-Hámre. Funguje tu dodnes jediná baňa na zlato na Slovensku. My sme si pozreli 700-ročnú vyťaženú štôlňu, ktorá bola z väčšej časti sekaná ručne, len kladivkom a želiezkom. V podzemí bolo tajomne a po štyridsiatich minútach sme boli radi, keď sme uvideli jarné slniečko. Potešila nás krásna zbierka minerálov, na ktorú sme sa nevedeli vynadívať. Zistili sme, že v miestnej vychýrenej čipkárskej dielni si dala čipku na svoj svadobný závoj vyrobiť anglická kráľovná Alžbeta II. Desať čipkárok jej ho vyrábalo rok.

Prvým cieľom v Banskej Štiavnici bol Nový zámok. Je to vlastne stavba, ktorá slúžila na obranu mesta pred Turkami, bol z nej výborný výhľad na široké okolie a v prípade nebezpečenstva mohli hliadky rýchlo vystríhať obyvateľov mesta. Neďaleko je Piargska brána, ktorá zostala ako jediná vstupná brána do mesta z pôvodného vonkajšieho opevnenia mesta. Prešiel ňou dokonca aj cisár.

V Banskej Štiavnici sme sa dotýkali storočí, každý kameň, každá stena domu, všetko to na nás dýchalo históriou. Na výlet sme sa však poctivo pripravili dopredu. Tretiaci a štvrtáci dostali na krúžku „O Slovensku a o Slovákoch“ za úlohu pripraviť si pár zaujímavých informácií, a tak sa stali spolu s pani učiteľkou naozajstnými sprievodcami mestom. Dostali kartičky sprievodcov, ktoré ich identifikovali a oprávňovali predniesť svoj výklad pred skupinou. Boli perfektní a svoju úlohu zvládli výborne. Porozprávali nám o Námestí Sv. Trojice a morovom stĺpe, o lýceu, kde študovali Sládkovič a Petőfi, o nešťastnej láske Maríny a Sládkoviča, z ktorej sa zrodila najkrajšia a údajne aj najdlhšia ľúbostná báseň. Dozvedeli sme sa, čo je to Salamander a už vieme, že to nie je len malý čierny obojživelník so žltými škvrnkami po tele, ale aj slávny banícky pochod, vieme čo sú to tajchy, a že ich tu kedysi bolo až 60 a veľa, veľa ďalších zaujímavostí. Napokon sme ešte navštívili kaštieľ vo Svätom Antone a plní dojmov a trochu smutní, že sa to poznávanie skončilo, sme sa vrátili domov.

Záverom sa chceme veľmi pekne poďakovať Slovenskej národnostnej samospráve vo Františkove v IX. obvode a Slovenskej národnostnej samospráve XX. obvodu Budapešti za finančnú podporu tejto krásnej exkurzie. Ďakujeme!

Už teraz nám v hlave víria myšlienky, kam sa vyberieme v budúcom roku. Nejaké nápady už aj vznikli. Teda, dovidenia na Slovensku, priatelia!

Anita Holá

Foto: Krisztina Simonová