Maďarská vláda vypísala konkurz na podporu školských výletov s názvom „Bez hraníc”.

Siedma trieda Bukovskej slovenskej národnostnej základnej školy spolu so školou z obce Újhatvan sa prihlásila a aj dostala podporu na tento program. Spolu cestovalo 40 detí, 5 sprevádzajúcich učiteľov a jeden technik. Miestom trojdňového výletu bolo severné Sedmohradsko, okolie mesta Sighetu Marmatiei, ubytovanie sme mali v Coltau.

Zaujímavosťou prvého dňa bolo, keď deti navštívili jednu maďarskú školu neďaleko hraníc. Na ich prekvapenie na mieste starej školy našli pekne obnovenú budovu s novými triedami. Po obnovenej budove ich sprevádzala riaditeľka Lýcea Jánosa Horvátha. Po odovzdaní darčekov sa so školou rozlúčili a konečne sa začal očakávaný výlet po Rumunsku.

Prvou zastávkou bolo mesto Baia Mare. Prechádzali sme sa po hlavnom námestí, pozreli si barokový kostol Svätej Trojice, a obdivovali červenú vežu. Videli sme aj diela tunajších maliarov. Na tretí deň sme sa sem vrátili a pozreli si múzeum minerálov. Večer sme dorazili do Coltau, do malebnej, čisto maďarskej dedinky, ukrytej medzi horami. Navštívili sme kaštieľ Telekiovcov. Izby poľovníckeho kaštieľa zachovávajú ráz 19. storočia, ale jeho balkón bol pre nás najväčším zážitkom. Rozliehala sa pred nami očarujúca panoráma Karpát so zasneženými štítmi. S hostiteľmi sme sa rozprávali bez problémov po maďarsky. Rumunsko od svojho vstupu do Európskej Únie prešlo podobnou cestou ako Maďarsko, a život, starosti tunajších ľudí sú podobné tým našim. Pri západných hraniciach sa uskutočnil rýchly hospodársky rozvoj, náš hostiteľ a jeho rodina žijú dobre, podnikajú a často chodia pracovať aj do Maďarska. Majú náročne postavený, pekný, nový dom, ktorý je jednou z bášt miestneho cestovného ruchu.

Na druhý deň sme v každej malej okolitej obci našli nejakú zaujímavú pamätihodnosť. V Desesti je ortodoxný drevený kostol, v susednej dedine veselý cintorín, kde ľudia nejakým vtipným nápisom a obrázkom ozdobia drevený náhrobník, a tak ukazujú smrti figu. V Barcanovej, na očarujúcom mieste sme objavili kláštor s drevenými stavbami a kostolom. Vrcholom dňa bol Sighetu Marmatiei. Obyvateľmi mesta v severnom Sedmohradsku v stredoveku boli vo väčšine Maďari, zaoberali sa ťažbou soli a obchodovali s drevom, ktoré splavovali až do Segedína. Od konca 16. storočia väčšina obyvateľstva získala šľachtický titul a v meste sa usadilo stále viac Židov. Odtiaľto deportovali viac ako 13 000 Židov do Osvienčimu. K čiernym stránkam histórie mesta patrí tiež vyhladzovací tábor z komunistickej éry.

Na tretí deň sme navštívili múzeum minerálov v Baia Mare. Satu Mare je moderným európskym malým mestom, roku 1711 tu podpísali satmársky mier, ktorý uzavrel rákócziovské protihabsburské povstanie. Pekne obnovený kaštieľ Károlyiovcov v Carei každého očaril svojím prekrásnym parkom. Sprievodca nám ukázal ulicu, kde Petőfi po prvý raz uvidel svoju Júliu.

Dojatí sme stáli v rodnom dome básnika E. Adyho v Érmindszente. V Kazinczyho pamätnom dome v obci Simian sme mali taký dôkladný sprievod, že sme sa cítili ako v 19. storočí.

Judita Molnárová Mátraiová

Foto: autorka

O trojdňovom výlete sme nakrútili aj videofilm, ktorý si môžete pozrieť tu: