Slovenská samospráva obce Kétšoproň v termíne 3.-7. júla zorganizovala národopisný tábor, ktorý bol zameraný na hudbu.

Samospráva v minulom roku uzavrela dohodu s občianskou organizáciou Pont Mi (Práve my) a preto sme mohli ísť každý deň na sálaš, ktorý sa nachádza pri hlavnej ceste č. 44. Do tábora sa prihlásilo 25 detí, väčšinou žiaci nižšieho stupňa. Hlavným cieľom tábora bolo získať dorast skupine malých citaristov v Kétšoproni.

Predpoludním deti pracovali v dvoch skupinách. Jedna skupina mala citarový kurz s Ladislavom Paulíkom. Počas týždňa sa naučili hrať slovenské a maďarské detské piesne. Keď sa im ručičky unavili, išli sa hrať ľudové hry na dvore, alebo im ujo Laci rozprával o všelijakých hudobných nástrojoch. Pánovi Paulíkovi každý deň pomáhala Viktória Czirbulyová, členka miestnej citarovej skupiny a bývalá študentka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. V tábore vytvorili aj skupinu detí, ktoré sa pod vedením bývalej žiačky slovenskej základnej školy v Békéšskej Čabe Grety Koórovej naučili maďarské ľudové piesne a slovenské detské piesne.

Popoludní bola dielňa gitaristov, ktorí pracovali spolu s Atilom Szilágyim, iné deti mali tvorivé dielne, medzi nimi najpopulárnejšia bola dielňa drevorezbára Jána Korcsoka, ktorý k nám prichádzal z Békešskej Čaby. S ujom Janom mohli zhotoviť všelijaké hudobné nástroje z prírodných materiálov (trstina, orechy, rôzne semienka). Keďže sme boli na sálaši s pecou, na olovrant nám prichystali tradičné chlebové langoše.

Vo štvrtok sme mali výlet do Békešskej Čaby. Prezreli sme si Slovenský pamätný dom, kde sa deti oboznámili s každodenným životom zámožného gazdu.

Tábor sa skončil v piatok galaprogramom, v ktorom deti ukázali svojim rodičom a starým rodičom, čo sa naučili počas tábora. Ani vtedy nechýbali pochúťky upečené v peci. Členky Folklórneho súboru Horenka nám upiekli tradičné koláče s makom, slivkovým lekvárom a tvarohom.

Erika Tóthová

Foto: autorka

Tábor sa uskutočnil s podporou Ministerstva ľudských zdrojov.