Tentoraz sme boli v Kardoši v budove bývalej školy, ktorú krásne obnovili a urobili z nej spoločenské miestnosti.

Do tábora prišlo 26 detí z 9 obcí – z Čabačudu, Čabasabadi, Eleku, Kardoša, Kétšoproňu, Kondoroša, Irminčoku, Telekgerendášu a Veľkého Bánhedeša. Deti pracovali v dvoch skupinách, rozdelili sa na citaristov a tanečníkov. Naučili sa nové ľudové detské hry pod vedením Eriky Baloghovej Szatmáriovej. Hudobný sprievod robila znovu založená citarová skupina tábora. Popoludní boli tvorivé dielne. Deti mohli navliekať koráliky a urobiť si rôzne veci z farebných nití. Navštívili sme aj „Vodné divadlo“ v Sarvaši, kde sme si pozreli slovenské predstavenie „Všetko krásne pre teba“. Zavítal medzi nás aj hudobník a polyhistor dolnozemských Slovákov Tibor Mótyán, ktorý porozprával deťom o tom, ako sa dostali naši predkovia na Dolnú zem. A nechýbala ani spoločná hra, ujo Tibor na husliach a deti na citarách.

Naučili sme sa od neho dve sarvašské piesne a to „Konope, konope“ a „Keby bolo…“. Tieto dve piesne sme celý týždeň skúšali a v piatok na galaprograme sme to aj zaspievali našim divákom. Boli sme na výlete v Sarvaši, prešli sme sa po arboréte a pozreli sme si aj „Mini Maďarsko”. Najväčším zážitkom dňa bola plavba na Kereši loďou Boglár. Obed sme mali v Slovenskom dome, ktorý pre nás prichystali členovia miestneho slovenského spolku. „Kameňová polievka“, v ktorej sme ozaj našli kameň, a šúľance boli veľmi chutné. Za obed sme sa poďakovali hrou na citare. Deň v Sarvaši sa skončil na ihrisku a zmrzlinou. Na ďalší deň sme s Juditou Fábriovou mädlovali konope, neskôr pokračovali tvorivé dielne. Deti si robili bábky z plátna. Na záver sa deti predviedli v galaprograme, hosťom i rodičom ukázali, čo sa za týždeň naučili.

Medzi prítomnými boli aj generálny konzul SR Igor Furdík a predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajcsoviczová. Po galaprograme nasledovala rozlúčka, ktorá bola ťažká, lebo sme sa tu za týždeň natoľko zblížili, ako by sme boli rodina. Keďže sme sa chceli dozvedieť, ako sa deti cítili, dali sme im velikánsky baliaci papier a ony naň napísali pokračovanie vety: „Cítil/a som sa dobre vo Folklórnom tábore, lebo...“ Výsledkom boli samé pozitívne myšlienky. Niektoré deti sa v tábore cítili dobre, lebo si našli nových kamarátov. Jeden chlapec sa dokonca cítil tak dobre, že by bol najradšej zostal v tábore celý rok.

Verím, že sa stretneme aj o rok. Chcela by som sa poďakovať Anite Krajcsoviczovej, že sa v našom mene uchádzala o podporu menšinového fondu Ministerstva ľudských zdrojov. Bez dotácie fondu by sa tábor nebol mohol uskutočniť.

Erika Tóthová

Foto: autorka