O úspechoch a výzvach, ale aj ťažkostiach Základnej školy Gézu Gárdonyiho v Ďurke nás informovala riaditeľka inštitúcie Márta Magyarová Braunsteinerová.

– Sme nesmierne hrdí na to, že v povodí Galgy medzi slovenskými obcami práve v Ďurke sa venujeme slovenčine v škole už viac ako sto rokov nepretržite. Podľa výskumov nášho dejepisára, môjho zástupcu Ladislava Lőrika zaviedli ju ešte pred prvou svetovou vojnou. Aj v tom krátkom období, keď slovenčina nebola súčasťou rozvrhu hodín, sme mali krúžok slovenského jazyka a tradičnej kultúry. Naša kolegyňa Julianna Bátyiová Nemeczová, ktorá teraz odišla do dôchodku, pochádza z generácie, ktorá ešte doma počúvala ďurskú slovenčinu a práve preto po skončení odboru knihovníctvo absolvovala aj odbor učiteľky slovenského jazyka na nižšom stupni. Dlhé roky sa venovala tejto práci a čo je potešiteľné, že ani v jednom ročníku nemáme takého žiaka, ktorého by rodičia nezapísali na slovenčinu. Pritom aj tí dospelí, ktorí nie sú príslušníkmi slovenskej národnosti, pokladajú to za dôležité, lebo si uvedomujú, že je to dedičstvo obce, že túto kultúru treba pestovať. Samozrejme, počas tých rokov sa stalo, že prišiel nový žiak napríklad v siedmom ročníku, vtedy ho už nezapísali na slovenčinu, lebo by nemal šancu dobehnúť ostatných – uviedla riaditeľka, keď sme ich pri príležitosti otvorenia školského roka začiatkom septembra navštívili.

Ďalej vedúca inštitúcie nás informovala, že každý rok na jar usporiadajú súťaž zo slovenčiny, na ktorú prídu žiaci zmerať si sily aj z iných škôl. Je to v podstate akási „generálka” pred štátnou jazykovou skúškou, aby na nej už nemali takú veľkú trému. Vďaka patrí z našej strany odborníkom, ktorých na tieto súťaže nominujú do poroty Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), ako aj Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), pretože ak žiaci niečo používajú nesprávne, opravia ich chyby tak, aby sa nehanbili a medzitým ich aj povzbudzujú a motivujú. Tí najšikovnejší zo slovenčiny vo ôsmom ročníku zase získajú aj štátnu jazykovú skúšku na základnom stupni. Sme hrdí aj na to, že dlhé roky u nás vyučovala Estera Lamiová, ktorá sa doteraz angažuje v porotách týchto súťaží a aj na to, že kultúrna referentka CSSM Veronika Lalušková bola našou žiačkou – pokračovala M. Magyarová Braunsteinerová. Podľa riaditeľky popri citovej väzbe objavil sa aj praktický dôvod zvýšeného záujmu o slovenčinu, lebo rodičia rozmýšľajú už vopred o prijímacích skúškach svojich detí na vysoké školy a univerzity, kde sú potrebné dve štátne jazykové skúšky, teda popri angličtine sa zvýšila aj prestíž slovenčiny. Majú nejedného bývalého žiaka, ktorý počas svojho stredoškolského štúdia pokračoval v štúdiu slovenčiny ako samouk a úspešne zložil štátnu jazykovú skúšku stredného stupňa.

– Podarilo sa nám vychovať také deti, ktoré majú záujem o jazyk a tradície svojich predkov, pritom poznamenávam, že napríklad predmet slovenská vzdelanosť sa kolegovia snažia vyučovať hravo, pomocou miestnych piesní, hudby a tancov – dodala riaditeľka. Porozprávala nám taktiež, že v minulom školskom roku získali rôzne ceny na súťažiach, napríklad z celoštátneho kola Spievaniek ZSM sa vrátili domov ich speváčky s cenou za mimoriadny výkon. Každý rok sa zúčastňujú aj na Festivale ľudového umenia v ohybe Dunaja v Sződligete, vlani sa citaristi, speváčky a interpreti tradičných hier z tejto prehliadky vrátili domov s tromi zlatými a dvoma striebornými medailami. Treba zdôrazniť, že tento festival iba vo svojom názve má výraz ohyb Dunaja, avšak prichádzajú naň z celého Maďarska, od Zalaegerszegu až po Níreďházu. Na tejto prehliadke porota vždy zdôrazňuje, že možno sú takí, ktorí tancujú, resp. spievajú profesionálnejšie, ale na žiakoch z Ďurky vždy vidieť, že to robia s radosťou a prirodzene. V tomto roku chceli nominovať iba dievčenské tance, avšak žiak Bálint Juhász trval na tom, že aj on sa chce zúčastniť festivalu, nakoniec spolu s Liliánou Berkiovou predniesli slovenskú rozprávku. Pritom – ako uviedla vedúca inštitúcie – majú veľmi dobré kontakty s miestnou Slovenskou národnostnou samosprávou, v ktorej od tohto cyklu pracujú príslušníci mladšej generácie. Zaobstarávajú napríklad kroje pre deti. Taktiež majú dobré kontakty so Spolkom dôchodcov, ktorý má tiež svoj spevokol. Starší obyvatelia obce pravidelne sprevádzajú svoje vnúčatá na rôzne súťaže, deti sa od nich naučia aj to, ako sa má nosiť autentický ďurčiansky kroj. Počas nášho rozhovoru s M. Magyarovou Braunsteinerovou sme sa však nemohli vyhnúť ani aktuálnym ťažkostiam v oblasti výučby slovenčiny. V tomto školskom roku od nich odišli dve učiteľky slovenčiny.

– My sme minulý rok zamestnali jednu pedagogičku pôvodom zo Slovenska, ktorá k nám dochádzala z Budapešti, no dnes pokračuje vo svojej profesionálnej dráhe v budapeštianskej slovenskej škole. Pozitívne je však to, že z terajších ôsmakov viacerí prejavujú záujem o Slovenské gymnázium v Budapešti, v čom ich podporujú aj ich rodičia. Ak začnú tam svoje stredoškolské štúdium, budú mať už známu učiteľku. V prípade druhej učiteľky slovenčiny som na jednej strane nesmierne rada, lebo jej súkromný život sa vyvinul tak, že sa nasťahuje k svojmu životnému partnerovi do Budapešti, avšak do takej časti hlavného mesta, odkiaľ by ťažko dochádzala deň čo deň do Ďurky. Na druhej strane je mi smutno, lebo nám vypadli dve dobré pracovné sily, je to obrovský problém. Ihneď by som mohla zamestnať minimálne jednu učiteľku slovenčiny, ale skôr dve. Pritom som nesmierne hrdá na svoj učiteľský kolektív, lebo keď som ich informovala o novej situácii, boli za to, aby sme spravili všetko v záujme záchrany výučby slovenčiny. Slovenčinár Zoltán Berényi bude mať veľa hodín, svoj druhý predmet, dejepis bude vyučovať iba v triede, v ktorej je triednym profesorom. Zároveň sa k nám vráti aj spomínaná J. Bátyiová Nemeczová, ktorá bude vyučovať 10 hodín týždenne v 1. a 2. ročníku, to je maximálny počet hodín, ktorý si môže zobrať na plecia popri dôchodku – oboznámila nás riaditeľka s úlohami, ktoré ich čakajú v tomto neľahkom školskom roku. Zároveň však dodala aj to, že napriek tomu, že sú malou školou – v tomto školskom roku majú 80 žiakov –, dosahujú pekné výsledky aj z iných predmetov. Napríklad na súťaži z matematiky z celého regiónu – v ktorom sa nachádzajú aj obrovské mestské školy so špecializovanými triedami – v Őrbottyányi sa ich žiak umiestnil na 2. mieste. Tiež nás informovala, že na čele inštitúcie stojí od roku 2011, už aj predtým pracovala na národnostnom poli, napríklad v úrade premiéra, resp. vo vládnom školskom úrade. V Ďurke sa cíti dobre, vie zužitkovať svoje skúsenosti a panuje tu príjemná atmosféra, pritom dostáva všestrannú pomoc tak zo strany vedenia, ako aj z rôznych organizácií obce. V našom rozhovore sme mohli ešte pokračovať ďalej, no začalo sa nezvyčajné otvorenie školského roka. Po vyrozprávaní letných zážitkov v jednotlivých triedach nasledovalo spoločné športovanie všetkých ročníkov na dvore školy. Následne v rámci menšej slávnosti privítali prváčikov, ktorých je v tomto roku 14. Tento počet vzhľadom na veľkosť obce je nezvyčajne vysoký. Na slávnosti sa predstavili aj tie dievčatá, ktoré koncom júla úspešne zastupovali svoju školu a obec na Folklórnom festivale Slovákov v Maďarsku v Banke.

Cs. Lampert

Foto: CsL