Čoraz častejšie sa medzi Slovákmi v Maďarsku vynára otázka, ako ďalej s výučbou slovenčiny.

Veľa učiteľov slovenského jazyka, literatúry a národopisu totiž pomaly odchádza do dôchodku, z mesiaca na mesiac pribúdajú školy, ktoré hľadajú slovenčinárov. Ak sa však lepšie rozhliadneme, na niektorých miestach už potichu, ale s nadšením prevzali štafetu zástupcovia novej generácie. Opýtali sme sa začínajúcich učiteľov, čo považujú za najväčšiu výzvu vo výučbe slovenského jazyka v Maďarsku.

Pavle Kunovac

Učím od roku 2015 v Slovenskej škole v Sarvaši. Počas vysokoškolských štúdií v Segedíne som sa rozhodol, že sa stanem učiteľom. V mladšom veku som ešte nevedel, čo by som rád robil ako dospelý človek. Som členom Čabianskej organizácie Slovákov, Kultúrneho spolku Vernosť v Sarvaši a podpredsedom Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Podľa mňa to je dostatočný dôvod na to, aby som robil niečo také, čím by som pomáhal našej slovenskej inteligencii tu v Maďarsku. Blížia sa ťažké roky, lebo veľa pedagógov slovenských škôl odchádza do dôchodku. Prajem mladým kolegom i sebe, aby sme sa stali ich dobrými nasledovníkmi. Dnešné deti už zriedka počujú doma slovenčinu, preto je ťažšie ich motivovať, ale snažím sa o to. Skúšam kombinovať modernú techniku (internet), osvedčené staršie metódy a prehliadky kultúrnych stredísk (napr. oblastných domov).

Beatrix Hrušková

Ako študentka som spoznala všetky úrovne slovenského národnostného školstva v Maďarsku, začala som v najmenšej dedinke v Békešskej župe a skončila v hlavnom meste. Prvé pracovné skúsenosti som získala v Dabaši. Od septembra učím slovenský jazyk a literatúru v piatom a v nultom ročníku v slovenskej škole v Budapešti. Za najväčšiu výzvu dnes pokladám to, aby si deti obľúbili slovenský jazyk a literatúru. Mnohých motivuje jazyková skúška a maturita, ale málokto sa prihlási po zložení jazykovej skúšky na slovenské gymnázium, resp. po absolvovaní slovenského gymnázia na štúdium slovenčiny na univerzitnej úrovni a ešte menej na odbore pedagogiky. Podľa môjho názoru kľúčovým bodom je vytváranie vnútornej motivácie, založenej na skutočnom záujme a emocionálnom základe dieťaťa. Rozhodujúca je osobnosť pedagóga, jeho pozitívny postoj k žiakom a predmetu, keďže deti, najmä tie najmenšie, sa učia kvôli učiteľke, ktorú majú rady. Treba brať do úvahy, že pre väčšinu detí je slovenčina cudzím jazykom. Výučba slovenského jazyka sa preto musí prispôsobiť novým požiadavkám. Ide o komplexný a dôležitý problém, s ktorým sa musíme zaoberať v záujme zachovania identity a kultúry Slovákov v Maďarsku.

Róbert Galát

Učím od roku 2015 v Békešskej Čabe, na slovenskom gymnáziu. Prvý rok som vyučoval slovenský jazyk a literatúru v siedmej a ôsmej triede základnej školy, slovenskú literatúru v deviatej a desiatej triede gymnázia a slovenskú vzdelanosť v ôsmej triede. Druhý rok som učil slovenský jazyk a literatúru v piatej a ôsmej triede a literatúru v desiatej a jedenástej triede. Tento rok budem vyučovať jazyk aj na gymnáziu a pripravujem dvanástu triedu na maturitné skúšky z literatúry. Už od detstva som rozmýšľal o tom, že by som mohol byť učiteľom, lebo rád vysvetľujem veci a pomáham iným. Neskôr som zvažoval aj iné možnosti, ale počas štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave som sa rozhodol pre pedagogické povolanie. So slovenskou národnosťou som mal vždy úzky vzťah, keďže v rodine z otcovej strany mám slovenských predkov. O nich a o mojom vzťahu k slovenčine a slovenskej národnosti som písal vo viacerých projektových prácach. Vyučovanie hocijakého jazyka mimo pôvodnej krajiny daného jazyka je nesmierne ťažké. V takýchto prípadoch treba uplatňovať iné zásady a venovať žiakom viac času. Čo sa týka otázky slovenčiny v Maďarsku, podľa mňa najnáročnejšou úlohou našich škôl a kolegov vyučujúcich slovenčinu alebo iné predmety v slovenskom jazyku je zachovanie jazyka a tradícií našich predkov. V súčasnosti tu používa slovenčinu menej ľudí. Je viac žiakov, ktorých rodičia, starí rodičia už nehovoria po slovensky. Teda my, učitelia, musíme v deťoch vzbudiť záujem, vznietiť v nich iskru, aby slovenčinu a slovenskú kultúru prijímali do svojich sŕdc.

Kinga Kiripolszká

Začala som učiť v roku 2016 na Katolíckej základnej škole svätého Jána v meste Dabaš-Šára. Vyučujem žiakov druhého, štvrtého a piateho ročníka slovenčinu a maďarský jazyk a literatúru. Už rok som študovala na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa, keď som sa mala rozhodnúť, akým smerom chcem pokračovať, či v budúcnosti budem študovať na magisterskom stupni pedagogiku. Od útleho detstva som trávila veľa času medzi deťmi, tak som sa rozhodla stať sa učiteľkou. Lásku k deťom som zdedila asi po matke, ona je učiteľka v materskej škole. Pedagogické vzdelanie som získala na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Narodila som sa na Slovensku, tam som získala prvé zážitky a vytvorila si vzťah k slovenskému jazyku a slovenskému národu. Potom, keď som začala chodiť na gymnázium v Maďarsku, som zistila, že aj tu žijú Slováci! Pre mňa to bol vtedy veľký objav. Odvtedy viem, že národnostná identita v strednej Európe je ťažká vec. Potrebuje veľa trpezlivosti a tolerancie aj zo strany celej spoločnosti. Podľa mňa najväčšia výzva vo vyučovaní slovenského jazyka v Maďarsku je, aby sme vedeli v našich žiakoch vytvoriť pozitívny vzťah k slovenskému jazyku a k jeho používaniu. Musíme ich povzbudzovať, aby získali veľa pozitívnych osobných zážitkov týkajúcich sa ich národnosti. Tiež je dôležité, aby sme zabezpečili podmienky na to, aby naše deti mali šancu vytvárať si vlastné názory, aby z nich vyrástli suverénni, samostatne zmýšľajúci a konajúci dospelí.

Andrea Kiššová

Foto: autorka, Fanny Hajdúová