Čo? Tohtoročné tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti pre žiakov základných škôl Dolnej zeme.

I v tomto roku sa mohli uskutočniť vďaka horlivým organizátorom Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V posledných septembrových dňoch sa na nich zišli skupiny mladých Dolnozemcov.

Desaťčlenná skupina žiakov 2. stupňa základnej školy Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia z Békešskej Čaby sa vo vojvodinskej slovenskej škole stretla so svojimi vrstovníkmi. Okrem domácich vojvodinských Slovákov to boli i žiaci zo slovenských škôl z chorvátskeho Iloku i z rumunského Nadlaku.

Báčskopetroveckí hostitelia pripravili doslova dvojdňový maratón hier, tvorivých dielní, vzájomného spoznávania, prehliadky domácich kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní. Takže nebola to iba hra, ale i aktívna účasť na vyučovacích hodinách, súťaženie v zmiešaných skupinách, spoločná práca vo výtvarnej dielni. Nešlo o súťažnú rivalitu medzi jednotlivými školami, ale o vzájomnú spoluprácu. Prínosom pre všetkých bola komunikácia v spoločnom jazyku, teda v slovenčine. Nechýbali ani rozhovory s rodičmi a súrodencami vojvodinských žiakov, keďže hostia boli ubytovaní v rodinách.

Čabianski žiaci po skúsenostiach spolužiakov z minulého roka už vedeli, do čoho idú. Strach z očakávania teda odpadol. Na začiatku trocha nesmelosti pri predstavovaní a nasledovali zdravá zvedavosť, spoznávanie vzdialeného dolnozemského prostredia a detský smiech. Páčilo sa im na vyučovacích hodinách, dokonca na zvyčajne menej obľúbenej matematike. S domácimi spolužiakmi spolupracovali i na geografii a zahrali sa na slovenskom jazyku. Čas ubiehal veľmi rýchlo, stihli však navštíviť Maticu slovenskú v Srbsku i miestne vychýrené gymnázium. A na koniec stretnutia predsa len ešte hravé súťaže troch zmiešaných medzinárodných družstiev. Tentoraz nešlo napríklad len o rýchlosť, ale naopak o to, kto čo najpomalšie na bicykli prejde určenú vzdialenosť. Zručnosť mohli dokázať pri triafaní plastových fliaš loptičkou z desaťmetrovej vzdialenosti alebo pri vzájomnom podávaní volejbalovej lopty pomedzi nohy a ďalších súťažiach. No, trochu sa pri tom i zapotili.

Dvojdňové spoznávanie teda skončilo hravými súťažami. Príjemne unavení žiaci plní nových zážitkov sa rozlúčili s predsavzatím na mailovú komunikáciu a stretnutia v budúcnosti.

Ján Pitoňák

Foto: autor