Pri príležitosti Medzinárodného dňa hudby zavítala 29. septembra do našej školy návšteva zo Slovenska: Zvonkohra Košariská-Priepasné. Toto hudobné teleso tvoria mladí ľudia, ktorých spája krása hudby, umenia a hlavne láska k Bohu.
Zvonkohra, jediná na Slovensku, vznikla pri Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v októbri 2013 v Košariskách pod vedením dirigenta Vladimíra Húsku. A keďže sa zoskupenie hráčov rozrástlo, mladších žiakov vedie od roku 2014 Adriana Hazuchová.
Trochu z histórie zvonkohry alebo hry na ručné zvončeky
Zvonkohra bola pôvodne vytvorená pre interpretáciu chrámovej hudby a jej základný repertoár tvorili náboženské skladby a piesne.
Ručné zvončeky majú svoj pôvod v Anglicku, v kostolných vežových zvonoch. V 16. storočí sa hra na zvony – zvonkohra – hrala priamo vo veži na 5 – 12 zvonoch. Nácvik bol veľmi náročný, takže kvôli počasiu a rušeniu občanov mesta cvičilo sa s náhradnými ručnými zvončekmi v miestnosti, až sa tento typ zvonenia stal samostatným umením.
V 18. storočí sa začínajú v Anglicku a Holandsku vyrábať sady ručných zvončekov a v 19. storočí sa tento druh hudobného umenia dostal do Ameriky a odtiaľ ďalej do sveta.
Súbor zvonkohry je vybavený viacerými zvončekmi rôznych stupníc, čo umožňuje hrať i zložitejšie melódie. Sady obsahujú 25 zvončekov i viac. Najmenšie zvončeky majú vysoký tón a vážia 100 gramov, väčšie, hlbšie zvonce majú až 10 kg. Zvončeky dopĺňajú ručné chimesy – chórové zvonce, čo sú vlastne štvorhranné ladené trubice s vonkajším rozoznievajúcim mechanizmom.
Zvonkohra zo Slovenska absolvovala za tých pár rôčkov svojej existencie vyše sedemdesiat koncertov doma, ale i v zahraničí, napr. v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku. Vlani títo mladí hudobníci i starší členovia evanjelického zboru navštívili Sarvaš, kde položili kvety k bronzovej soche významného slovenského dejateľa, vedca, politika Milana Rastislava Štefánika, ktorá zdobí priečelie Slovenskej základnej školy v Sarvaši. Milan Rastislav Štefánik študoval a maturoval na sarvašskom gymnáziu v rokoch 1894 – 1898.
Po roku sa Košarišťania opäť vrátili, aby našim žiakom predstavili ľubozvučnú hudbu na nezvyčajných hudobných nástrojoch – na ručných zvončekoch.
V školskej aule sa v piatok popoludní rozozvučali zvuky zvonkohry a vykúzlili melódie náboženských i známych svetských piesní, napr. Oslobodení Božou milosťou, Láska, ktorá ťa nenechá odísť a i. Žiaci našej školy boli pozorní diváci a poslucháči, ktorí každú skladbu odmenili potleskom. Akoby aj nie, keď takúto zvláštnu a lahodnú hudbu počuli iste prvýkrát.
Zvonkohráčov dirigoval Vladimír Húska a sprievodné slovo mala evanjelická farárka Zuzana Durcová. Vysvetlila žiakom, ako sa hrá na zvončekoch, ba poniektorí si to mohli aj vyskúšať. A veru, nebolo to také jednoduché. Ako na každý hudobný nástroj, aj na zvončekoch sa musí učiť hrať a pravidelne cvičiť.
Po koncerte zvonkohry vystúpili domáci citaristi pod vedením Jána Galáta, ktorí prešli na inú nôtu: zahrali krásne slovenské i starosarvašské ľudové piesne: Dobrý večer, Buferova mamovka, Keď ja budem mašírovať... a ďalšie známe piesne. Neskôr už slovenská zvonkohra spestrila škôlkarom a ich rodičom súťaž o najkrajšiu tekvicu, na ktorej nechýbalo pohostenie a veselá nálada.
Hostia z Košarísk ostali v Sarvaši celý víkend, aby si v sobotu dopoludnia pozreli mesto a jeho pamätihodnosti a popoludní navštívili arborétum a užili si plavbu po mŕtvom ramene Kereša. Hostí sprevádzala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Sarvaš, zároveň zástupkyňa slovenskej základnej školy Anna Franková a hosťujúca učiteľka Viera Krajčová. Potom sa všetci akoby mávnutím čarovného prútika, v skutočnosti iba prejdením cez bránu, ocitli v dávnej minulosti Uhorska. Slovenskí hostia obdivovali makety historických stavieb, hradov, zámkov, kostolov, staníc mini Uhorska, cez ktoré premávali lokomotívy s vagónikmi. Nuž, nielen deti a mládež si išli oči vyočiť.
Po krásnom dni plnom dojmov a zážitkov čakala na výletníkov výdatná večera v školskej jedálni a spánok v internáte.
V nedeľu ráno tóny zvonkohry zazneli ešte raz, tentoraz na bohoslužbe v novom evanjelickom kostole. Bol to vlastne koncert pre veriacich pri príležitosti 500. výročia reformácie. Chrámom sa opäť niesla čarovná hudba, ktorá umocnila duchovnú atmosféru. Na konci bohoslužieb sa hosťom poďakoval pán farár a pozval ich na malé občerstvenie.
Na kostolnom dvore sa stretli Sarvašania i Košarišťania, a pod starými dubmi zaliatymi jesenným slnkom sa miešala súčasná slovenčina so sarvašským nárečím. Ešte pár spoločných chvíľ, pár úsmevov, spomienok a hostia zo Slovenska sa lúčili s prísľubom, že sa o rok určite vrátia.
Stretnutie podporilo Ministerstvo ľudských zdrojov z projektu
NEMZ- KUL- EPER-17-09-02.
Aj touto cestou im ďakujeme!
A. F.
Foto: autorka