V októbri sa zatvorili brány 11. ročníka školy v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene, ktorá je ojedinelým projektom nielen v Európe, ale aj na svete.

Z finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) na uskutočnenie tohto projektu Slovákov v Maďarsku Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku (VPN ZSM) vyčlenila z celkovej sumy 51 000 eur. V tomto roku sa na ňom zúčastnilo vyše 300 detí z 19 národnostných škôl v Maďarsku a ich cestu za poznaním sprevádzali a obohatili deti zo Srbska. V tomto roku školu v prírode navštívil aj predseda ÚSŽZ Ján Varšo.

Zdá sa, že za jedenásť rokov sa školy v prírode na Slovensku zúčastnila každá slovenská národnostná výchovno-vzdelávacia inštitúcia v Maďarsku. Sarvašania sa do projektu zapojili po druhý raz. Na otázku, aké boli programy a čím obohatili deti, sme od sprevádzajúcej učiteľky, zástupkyne riaditeľky Anny Frankovej dostali nasledujúcu odpoveď: „Žiaci sa na vyučovacích hodinách hlbšie oboznámili so Slovenskom, keďže tematikou vyučovania boli slovenské „naj“. Deti mali možnosť na rozširovanie si geografických, literárnych, hudobných a dramatických vedomostí o krajine. Mali aj bohaté mimovyučovacie programy, a to športové a tímové hry, kvízy, dobrodružné aktivity, diskotéku, naučili sa tance a išli na výlet do Vysokých Tatier.“

V posledných rokoch sprevádzajúcim pedagógom a učiteľom pomáhajú aj vysokokvalifikovaní animátori, ktorí vyberali dobré a vhodné programy pre žiakov. „Príjemná, milá a charizmatická osobnosť bola animátorka Maťa, ktorá sa veľmi dobre dorozumela aj so šesťdesiatimi deťmi naraz. Hoci – ako sama priznáva – niekedy to bola riadna fuška. Od organizátorov školy je dobrý nápad, že programy trvajú večer do deviatej hodiny, lebo takto každá chvíľa detí je zaplánovaná,” povedala učiteľka slovenčiny z Tardoša Erika Kissová Töröková, ktorá sa netajila tým, že vďaka pobytu v Hronci sú deti smelšie a majú oveľa lepší vzťah k slovenčine.

O emočnú stránku sa s nami podelila Judita Molnárová Mátraiová: „V našej Bukovskej slovenskej národnostnej základnej škole má škola v prírode veľmi dôležitú motivačnú silu. Už od začiatku školského roka sa deti snažia dostávať dobré známky z jazyka, aby sa dostali do zoznamu účastníkov. Týždeň, ktorý strávia na Slovensku, im veľmi pomáha. Vďaka tohtoročnej tematike získali veľa nových a osožných informácií o krajine.” J. Molnárová Mátraiová nevedela vynachváliť pedagógov, ktorí sa od pondelka do piatka v piatich hodinách denne venovali žiakom. „Učitelia boli sympatickí, vedeli si získať deti, pekne s nimi pracovali, každý z iného hľadiska a inou formou pristupoval k téme,” dodala.

Kým štyri turnusy sú vyhradené pre žiakov slovenských národnostných základných škôl, piaty patrí stredoškolákom. O zhrnutie a postrehy posledného turnusu sme požiadali redaktorky a moderátorky Rádia Regina Stred, RTVS Banská Bystrica, medzi nimi Katarínu Kovačechovú: „Lektorkou školy v prírode Poznaj svoje korene som bola tento rok už po tretíkrát. Spolu so svojím kolegom, redaktorom a moderátorom, sme sa aj tento rok venovali poslednému turnusu – teda stredoškolákom. Rozdelení boli do dvoch skupín – podľa stupňa ovládania jazyka. Zároveň boli v skupinách „premiešaní“ študenti z Maďarska a zo Srbska. Pracovali sme s textom, rozširovali slovnú zásobu a učili sa základné informácie o Slovensku a Slovákoch. Myslím si, že takéto edukačno-poznávacie pobyty zahraničných Slovákov v krajine, odkiaľ pochádzali ich predkovia, majú pre nich naozaj veľký význam.“

Za 11 rokov sa v škole v prírode vystriedalo veľa detí, ktoré dnes buď pracujú, alebo si založili rodiny, ale na tieto pobyty s radosťou spomínajú. „Všetci sme sa dobre cítili. Na začiatku sme sa síce báli, lebo sme 1,5 roka nepoužívali slovenský jazyk a na niečo sme už aj zabudli. Nakoniec sme konštatovali, že naše obavy boli zbytočné. Programy boli pestré, ale je nám ľúto, že štvrtkový výlet sa nám kvôli počasiu nepodaril tak, ako sme očakávali. Nahradil nám to piatkový program, počas ktorého sme si opekali jedlo, strieľali z luku či zo vzduchovky a hrali sa. Ďakujeme organizátorom,“ povedal bývalý absolvent národnostnej základnej školy v Dabaši Gregor Csernák, ktorý dodal, že to bol dobrý pocit vrátiť sa späť a zaspomínať si na „staré“ časy.

Škola sa obohatila aj o nový program, totiž organizátori sa rok čo rok snažia vyhovieť rastúcim nielen technickým požiadavkám a sú otvorení novým možnostiam. Aj preto vo štvrtok študenti navštívili prednedávnom otvorenú atrakciu Bachledovej doliny Chodník korunami stromov. Vyviezli sa otvorenou lanovkou a napriek nepriaznivému počasiu vyskúšali všetko, čo táto jedinečná drevená stavba na Slovensku ponúka: adrenalínové zákutia, edukačné tabuľky a pochôdznu sieť. Po zdolaní 1234 metrov dlhého náučného chodníka a 32-metrovej veže sa študenti mohli pokochať v pohľade na štíty Belianskych Tatier, unikátnu scenériu Pienin i na malebné Zamagurie. Podľa slov účastníkov napriek tomu, že zmokli, takúto krásu nemohli vynechať.

O zhrnutie a vyhodnotenie projektu sme požiadali organizátorku a autorku projektu, predsedníčku ZSM Ruženku Egyedovú Baránekovú. „Jedenásty rok sme organizovali školu v prírode Poznaj svoje korene v Rekreačnom zariadení Poniklec. V septembri a októbri sa tu v piatich týždňových turnusoch intenzívne učilo po slovensky viac než 300 detí z rozličných kútov Maďarska a zo Srbska. Hlavným cieľom bolo, aby sa deti odvážili komunikovať a zamilovali si slovenčinu, teda aby v nich vznikol aj citový vzťah k jazyku. Spoločne s učiteľmi, len po slovensky hovoriacimi animátormi a s personálom sme aj tohto roku vytvorili prostredie na prežitie nespočetných zážitkov, od vyučovania až po voľnočasové aktivity. Ide tu o osobné zážitky, ktoré prežívajú, a získanie kontaktov. Niektorí žiaci sa vďaka tejto škole hlásia na slovenské gymnáziá alebo sú odhodlaní zložiť jazykovú skúšku. Hodiny napĺňame komunikáciou, situačnými hrami, dramatizáciou, počúvaním a interpretáciou ľudových i moderných piesní. Vyučovanie aj programy sú vždy prispôsobené jazykovej zdatnosti detí a používame novodobé metódy, ktoré sa nie vždy dajú uplatniť v tradičnej škole,“ dodala a skonštatovala, že v niektorých školách sa ešte stále vyučuje slovenčina zastaranou formou, spočívajúcou hlavne v „bifľovaní“ slovíčok a v memorovaní tematicky orientovaných textov. Súvislý prejav detí sa skončí hneď, ako ho preruší neočakávaná otázka. Po prvých dňoch pobytu v škole v prírode na Slovensku sú deti uvoľnené, omnoho bezprostrednejšie a snaha dorozumieť sa po slovensky naberá na intenzite.

K stálym prvkom školy Poznaj svoje korene je aj lúčenie. Odchody z Hronca bývajú dojímavé, plné prísľubov a hlavne túžby vrátiť sa.

Atila Rusnák

Foto: autor

Hymna školy v prírode Poznaj svoje korene

My sme prišli na Slovensko, lebo ho radi máme,

Učíme sa o Slovensku, pesničky si spievame.

Učiteľov počúvame, nikdy ich nehneváme,

Vrátime sa do Maďarska, rodičom zaspievame:

Slovensko nádherné, Slovensko krásne,

Pozerám na lesy a srdce žasne.

Krajina úsmevov, krajina krás,

Lúčim sa, Slovensko, vrátim sa zas!

(autor Anton Pitschmann)