Na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa (FF ELTE) v Budapešti sa 23.-24. marca po prvý raz uskutočnila konferencia Slovanská metodika. Organizátorom dvojdňového podujatia bol tunajší Inštitút slovanskej a baltskej filológie.

To, že národnostné jazyky by sa mali vyučovať ako cudzie jazyky, je už témou niekoľko rokov. O tejto, ako aj o mnohých iných otázkach súvisiacich s výučbou národnostných jazykov v Maďarsku diskutovali pedagógovia národnostných materských škôl, základných škôl, gymnázií a univerzít. „Prvoradým cieľom bolo a je, aby sme vytvorili akúsi bázu na ELTE, keďže máme na to vhodný inštitút: vyučujeme 13 slovanských jazykov, z toho pri siedmich vzdelávame zároveň aj pedagógov a máme tiež sedem kurzov pre národnosti žijúce v Maďarsku,“ objasnila dôvod vzniku konferencie jej hlavná organizátorka, referentka zodpovedná za školenie pedagógov na Inštitúte slovanskej a baltskej filológie Anna Istvánová. „Chcela som vytvoriť priestor, kde sa stretnú tí, ktorí vyučujú tieto jazyky na všetkých stupňoch a poskytnúť im možnosť na to, aby si vymieňali svoje názory, nápady a spolu rozmýšľali o tom, ako by sa dali problémy vyriešiť, a na to je konferencia najvhodnejšia forma.“

Plenárne zasadnutie

Po slávnostných otváracích príhovoroch dekana FF ELTE Gábora Sonkolya a riaditeľa Inštitútu slovanskej a baltskej filológie Istvána Lukácsa sa začali prednášky, ktoré slúžili ako uvedenie do problematiky národnostného školstva a výučby v Maďarsku. V tejto časti sa prihovorila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Združenia celoštátnych národnostných samospráv Alžbeta Hollerová Račková, ktorá predstavila, kde a ako sa vyučujú v Maďarsku slovanské národnostné jazyky. Na túto tému nadviazala aj slovinská parlamentná hovorkyňa Erika Kiššová Kölešová. O právnych predpokladoch výučby národnostného jazyka a ochrane viacjazyčnosti hovoril v mene zástupkyne ombudsmana vedúci oddelenia Tamás Török. V úvodnej časti konferencie sa prihovorila aj zástupkyňa dekana zodpovedná za školské a študijné záležitosti Krisztina Horváthová a podpredsedníčka Výboru pre školenie pedagógov a vedúca Strediska odbornej metodiky Ágnes Antalová Szabóová.

Práca v sekciách

Nasledujúce prednášky boli rozdelené do piatich sekcií. „Pri zaraďovaní prednášok sme nerobili selektovanie podľa jazyka a vekovej kategórie, ale aby boli prednáškové bloky zrozumiteľné pre všetkých, spoločným pracovným jazykom bola maďarčina,“ povedala Anna Istvánová. Približne 30 prednášajúcich sa snažilo predstaviť a vymenovať problémy vo výučbe národnostných jazykov, priniesť a prezentovať nové nápady a vlastné dobré riešenia. Medzi prednášajúcimi boli aj reprezentanti slovenskej pedagogickej obce v Maďarsku. Riaditeľka slovenskej školy v Békešskej Čabe Edita Pečeňová vyzdvihla dôležitosť regionálnej kultúry vo vyučovaní slovenského jazyka ako národnostného, riaditeľka budapeštianskej školy Júlia Szabová Marloková referovala o doterajších výsledkoch zavedenia tzv. nultého, jazykového prípravného ročníka na gymnáziu. Doktorand slovenského jazyka na ELTE Juraj Rágyanszki objasnil metodické ťažkosti pri príprave na jazykovú skúšku na slovenských základných školách, vyučujúca na slovenskom odbore FF ELTE Eva Császáriová informovala o príprave vedecko-popularizačnej univerzitnej učebnice o slovenskej deskriptívnej gramatike a Anna Istvánová predstavila možnosti školenia pedagógov na FF ELTE.

Pedagogické dielne

Na záver dvojdňovej konferencie boli pedagogické dielne pod vedením pedagogičiek Enikő Óváriovej a Eriky Zemenovej Palečkovej. E. Óvariová, ktorá vyučuje anglický jazyk, priniesla konkrétne nápady a príklady na to, ako je možné osviežiť jazykové hodiny a hravým spôsobom odovzdať žiakom základné vedomosti, kým E. Zemenová Palečková hovorila o výučbe jazyka pre deti s ťažkosťami v učení a o možnostiach senzibilizácie ostatných žiakov. „Zámerom týchto dielní bolo to, aby sme predstavili konkrétne, fungujúce príklady na dané problémy, ktoré sa dá aplikovať na každý jazyk,“ dodala Anna Istvánová, ktorá ako referentka zodpovedná za školenie pedagógov pôsobí od roku 2015. Medzi jej úlohy patrilo tematické vypracovanie krátkodobého školenia pedagógov, ktoré je určené pre tých učiteľov, ktorí už pedagogické vzdelanie získali, ale chcú vyštudovať ďalší odbor k už získanému vzdelaniu a rovnako sa stará o akreditáciu doškoľovania pre učiteľov slovenskej národnostnej vzdelanosti. „V našej práci sa nezastavíme, v marci budúceho roka budeme pokračovať v debatách na druhej konferencii Slovanská metodika. Na základe ohlasov to bude ešte praktickejšie, dôraz sa nebude klásť na odovzdanie odborných poznatkov, ale na tzv. brainstorming. Dobré by bolo tiež, keby si prednášky vypočuli aj vedúci národnostného verejného života, aby z prvej ruky dostali informácie o problémoch v národnostnej výučbe a aby sme spoločnými silami našli na otázky vhodné odpovede. Medzi našimi plánmi je aj organizovať v budúcnosti týždňové, intenzívne jazykové tréningy pre národnostných pedagógov a akreditovať doškoľovanie pre učiteľov národnostnej vzdelanosti pre všetky národnosti žijúce v Maďarsku,“ odpovedala nám organizátorka konferencie na otázku, na akých projektoch pracuje teraz ako referentka.

Z prednášok, ktoré odzneli, vyjde koncom roka konferenčný zborník, ktorý predstavia aj verejnosti.

Usporiadanie konferencie podporili Národný kultúrny fond (NKA), Slovenská samospráva v Zugló, Poľská samospráva hlavného mesta, Celoštátna srbská samospráva a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

(kan)

Foto: autorka