Študentská vedecká činnosť na vysokej úrovni

Piatok trinásteho sa mnohým zdá byť nešťastný deň. Tí, ktorí sa stretli v Slovenskom Komlóši na verejnej časti študentskej vedecko-odbornej súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), tento deň celkom isto pokladajú za šťastný. Veď účastníci súťaže, ktorých študentské práce sa dostali až do verejnej časti, všetci vyhrali. Totiž aj do Slovenského Komlóša sa museli prebojovať. Žiaci základných škôl a študenti gymnázií, v ktorých sa učia (aj) po slovensky, prezentovali svoje práce na tému Významné historické udalosti 20. storočia v mojej rodine – Subjektívna história, Kapitoly zo života Slovákov v Maďarsku. Naša vedecká inštitúcia vypísala výzvu na vedecko-výskumnú činnosť vlani koncom roka a v piatok 13. apríla sa mohli predviesť tí žiaci, ktorých práce porota uznala za vhodné verejnej prezentácie. Školáci si preto museli vykasať rukávy a zapracovať hneď dvakrát. Vymysleli si tému, našli si pripravujúceho pedagóga, skúmali, tvorili, písali, obhajovali svoje myšlienky u pripravujúceho, až sa dostali do štádia akoby „publikovania“ a poslali svoju prácu do súťaže. Porota preto tiež musela hodnotiť dvakrát. Najprv ocenila písomnú časť, na základe ktorej pozvali do Slovenského Komlóša 21 mladých v kategórii základných škôl a 11 možno budúcich vedcov z gymnázií. Ako počas otváracieho príhovoru povedala riaditeľka výskumného ústavu Tünde Tušková, je pozoruhodné, že súťaže sa zúčastnila aj jedna žiačka zo sarvašského maďarského gymnázia. Potom porota hodnotila nielen obsah, ale aj prezentáciu, ústne podanie, používanie technických pomôcok a vizualizáciu, ako aj patričnú slovnú zásobu, rétorické schopnosti a spôsob verejného vystupovania. Podaktorí boli takí nervózni, že by sa im krvi nedorezal, podaktorí zas – doslova aj na jednej nohe – zvládli prezentačnú úlohu riadne sebavedome.

Patriť k tejto komunite je dobré

– Keď mi zavolala koncom minulého roka riaditeľka výskumného ústavu, či prijmeme úlohu spoluorganizátora tejto súťaže, bez rozmýšľania som súhlasila – povedala na úvod podujatia riaditeľka dvojjazyčnej slovenskej školy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková. – Sme otvorení takýmto a podobným podujatiam, veď je také dobré vidieť toľko Slovákov v jednej kope. Takto spolu pracujeme za našu národnosť, za našu krásnu slovenčinu – uvítala účastníkov v mene žiakov a všetkých svojich kolegov pani riaditeľka. Ešte dodala, že každému držia palce, hoci vedia, že nielen deti, ale aj pripravujúci učitelia majú trému. Pritom nič sa nestane, ak nebude každý prvý.

K riaditeľke komlóšskej školy sa pridala aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), rodáčka zo Slovenského Komlóša Alžbeta Holllerová Račková. Vyjadrila tiež radosť z toho, že mohla byť medzi mladými ľuďmi, ktorí venujú svoj čas a energiu prehlbovaniu svojich vedomostí. Hlavne o našich predkoch, ktorí prišli do tohto priestoru pred viac ako 300 rokmi a priniesli si svoju kultúru, spájajúcu nás navzájom i so Slovenskom. – V našich školách, ktoré prevádzkuje celoštátna samospráva, ale i v ostatných, sa snažíme o to, aby žiaci dostali čo najviac z pocitov, čo znamená patriť k slovenskej komunite. My dospelí, vaši učitelia i my, ktorí pracujeme na národnostnom poli, si myslíme, že patriť k tejto komunite je dobré. Pre nás je dobré byť doma v prostredí, kde sme sa narodili a byť doma v tej kultúre, do ktorej sme sa narodili. ... Vtedy budeme mať, my dospelí, čisté svedomie a budeme spokojní, keď budeme môcť odovzdať štafetu mladým ľuďom, ako ste vy, ktorí prejavujú záujem o túto komunitu, o túto kultúru. Chcem vás ubezpečiť, že programovo pracujeme na tom, aby nasledujúca generácia po návrate zo štúdií, či už na univerzitách v Maďarsku alebo vysokých školách na Slovensku, mala možnosť pokračovať v tom, čo naši predkovia začali, čo robíme my teraz a čo čaká na vás.

Hoci aj päť ročníkov súťaže sa dá prežiť

Povzbudzujúcim bol organizačný príhovor novej mladej spolupracovníčky výskumného ústavu Kristíny Szudovej, ktorá sa dokonca päťkrát zúčastnila podobného zápolenia a – ako všetci mohli vidieť – aj viacero súťažných rokov sa dá prežiť. Potom sa už súťažiaci premiestnili do „svojich tried“ a pustili sa do prezentácií.

Ešte aj tým, ktorí boli až zelení od strachu sa napokon podarilo nervozitu striasť aspoň natoľko, aby nahlas a artikulovane odprezentovali svoju prácu. Väčšina súťažiacich, potom, čo si vytiahli svoje poradové číslo, boli prítomní aj počas vystupovania svojich konkurentov. Všetci tíško sedeli počas prednášky a potom kolegiálne ocenili vystúpenie smelým potleskom. Podporujúca atmosféra trvala počas celého zápolenia i napriek tomu, že veru popoludní toho mohli mať všetci tak akurát dosť. Veľa súťažiacich zaťažilo všetkých, aj porotu, aj súťažiacich, aj pripravujúcich učiteľov. Všetci si vydýchli, keď prezentovali svoje práce aj v poradí poslední súťažiaci. Keďže siedmaci a ôsmaci mali k dispozícii 8-10 minút a gymnazisti maximálne 15, skončili približne naraz. Po súťaži si dal každý obed a súťažiaci si v sprievode Anny Račkovej Ištvánovej obzreli hostiteľské mesto. Niektoré z detí, ako správne celebrity, poskytli rozhovor pre rozhlas a prechádzku zmeškali. Nič to, povedali si dievčence študujúce v Békešskej Čabe, ktoré kvôli interview zostali v škole, Komlóš poznáme ako svoju dlaň, ideme zatiaľ na zmrzlinu. Keď sa vrátili, povedali niekoľko viet aj pre Ľudové noviny.

– Aká bola zmrzlina?

– Výborná! A skoro o polovicu lacnejšia ako v Čabe – odvetili gymnazistky Daniela Kešjárová a Lea Szarvasová priam jednohlasne. – Myslím si, že sme boli šikovní a úspešní. Prezentácia aj reprezentácia bola dokonalá. Neviem, či dostaneme cenu, ale aj tak som spokojná – povedala Daniela, a pokračovala: – Venovala som sa svojej starej mame z otcovej strany. To je téma blízka môjmu srdcu. Minulý rok oslávila deväťdesiatku a moja práca je o jej živote.

– Ja som pripravila prácu o svojej starkej Jutke a jej najlepšej kamarátke Jolke – pridala sa Lea. – Sú priateľkami viac ako 60 rokov. Ich priateľstvo je silné a obdivuhodné. Táto práca môže byť už aj témou na maturitnú skúšku.

– Okrem toho sme si vyskúšali, ako reprezentovať, predniesť výsledok svojej práce. Nebudeme sa, hoci aj na maturitnej skúške, báť postaviť sa pred cudzích ľudí.

Na záver zhrnuli súťažný deň predsedníčky porôt. Hlavná poradkyňa kancelárie ombudsmanovej kancelárie Orsolya Szabóová povedala, že súťažná téma bola vďačnou úlohou. Mnohí z autorov sa zahrali na reportérov a novinárov, vznikli vzácne záznamy. Väčšina prác sa venovala skúmaniu osudu predkov, starých a prastarých rodičov, niekoľkí autori si vybrali osobnosti svojich učiteliek i slovenského verejného života ako Zuzanu Hollósyovú, operného speváka Juraja Meliša či maliarku Juditu Tomkovú. Ale mohli sme sa dozvedieť aj príbeh ženskej speváckej skupiny Rozmarín i oboznámiť sa s názvoslovím Slovenského Komlóša. Vznikli veľmi zaujímavé a kreatívne práce, ktoré nasvedčujú tomu, aký bohatý a pestrý bol a aj je život Slovákov v Maďarsku. Docentka Univerzity ELTE Mária Žiláková, predsedajúca v II. kategórii zdôraznila, že úroveň prác vyhovovala aj záverečným odborným prácam na bakalárskom stupni univerzitného štúdia. Porotcovia už dopredu vedeli, že budú mať veľmi ťažkú prácu. Okrem rétorických a prednesových schopností a zručností pani docentka pochválila jazykovú pripravenosť súťažiacich. Všetkých, ktorí si neodniesli tú cenu, po ktorej by boli túžili, M. Žiláková povzbudila, aby sa ukázali aj nabudúce, majú pekné šance získať vysnívané méty.

Víťazi I. kategórie

I. Máté Balogh s prácou Hollóháza – miesto plné príbehov – Nové Mesto pod Šiatrom, pripravujúca pedagogička Júlia Kucziková

II. Lívia Balogová, práca Názvy ulíc v Slovenskom Komlóši v premenách času – Slovenský Komlóš, pripravujúca pedagogička Mária Hanková

III. Alexandra Csákyová, dielo Zaujímavý príbeh – Nové Mesto pod Šiatrom, pripravujúca pedagogička Viera Mohayová

Výhercovia II. kategórie

1. Zsolt Bence Püski s prácou Výmena obyvateľstva očami mojej starej mamy – Békešská Čaba, pripravujúci pedagóg Ján Pitoňák

2. Lea Szarvasová s prácou Jutka a Jolka – zasnúbenie dvoch duší – Békešská Čaba, pripravujúca pedagogička Edita Pečeňová

3. Alžbeta Daniela Kešjárová s prácou Život mojej babky počas 20. storočia – Békešská Čaba, pripravujúci pedagóg Michal Lászik.

Erika Trenková

Foto: autorka