Presne v polovici júna nadišiel dlho očakávaný deň – posledný vyučovací –, počas ktorého sme slávnostne ukončili školský rok.

Poobede o jednej v telocvični zaznel školský zvonec hrajúci tradičné rozlúčkové pesničky Gaudeamus igitur a „Starý žiak už putuje…“. Začala sa tým rozlúčková slávnosť ôsmakov, triedy Ley Bolyovej. Na úvod povedali zopár pekných viet „starým žiakom“ siedmaci. V mene vedenia školy sa potom Marcela Somogyiová lúčila nasledujúcimi slovami: „Prežiť tu osem alebo viac rokov, to už niečo znamená. Pre vás sa dnes končí azda to najkrajšie, bezstarostné obdobie vášho detstva. Čakajú vás letné prázdniny a v septembri nastúpite sem do starej školy, no s novými cieľmi.“ Totiž všetci budú pokračovať v štúdiu na našom gymnáziu! Príhovor ukončila citátom od slávneho brazílskeho spisovateľa Paula Coelha: „Svet je v rukách tých, čo majú odvahu snívať, dokážu prijať riziko a žiť svoje sny – každý podľa vlastných schopností.“ Potom prišli na rad tie najcitlivejšie chvíle, keď lúčiaci sa ôsmaci vypustili balóniky a v duchu si niečo zaželali.

Následne ešte urobili kopu fotografií a mohol sa začať slávnostný koncoročný program. Na jeho úvod dve žiačky zarecitovali báseň od Daniela Heviera, potom žiaci nižšieho stupňa zatancovali a na záver sme si vypočuli aj piesne talentovanej spolužiačky. Riaditeľka inštitúcie Júlia Szabová Marloková sa poďakovala žiakom, kolegom a rodičom za ich celoročnú prácu. S radosťou skonštatovala, že v tomto roku nik neprepadol. Následne odovzdala odmeny v podobe kníh pre najlepších žiakov. Na záver sme sa posledný raz v tomto školskom roku zišli v triedach, kde sme dostali vysvedčenie, a potom už naplno vypukli dlho očakávané prázdniny.

Zoltán Havas

Foto: autor