V Poľnom Berinčoku aj v roku 2018 usporiadali národnostné organizácie jazykový tábor pre školopovinnú mládež.
Školákov bolo zo dvadsať. Keďže o slovenský tábor mali záujem aj škôlkari, súrodenci školákov, prijali aj ich. Program podujatia bol založený predovšetkým na zlepšovaní jazykových poznatkov a vedomostí zo slovenskej vzdelanosti. Deti si dopoludnia osvojovali slovenčinu s učiteľkou Juditou Molnárovou Pribojskou, ktorá ich učí slovenský jazyk aj bežne v škole, napriek tomu si s radosťou zopakovali základné slová, učili sa nové výrazy, vety a hravé piesne. Mimo jazykových zvratov sa hudobne talentované deti učili hrať na citaru. Im pomáhala Ildika Očovská. Popoludní sa potom učili rôzne remeselné zručnosti, napríklad si osvojovali rôzne výtvarné techniky, a vďaka nim potom okrášľovali plátenné vrecúška. Z korálikov pripravili stromček, zo zaváraninových pohárov vznikli pekné svietniky, ktoré ešte okrášlili papierovými ozdobami. To však nebolo všetko, lebo z maľovaných kúskov plátenných látok sa stali handrové bábiky a z kúskov vlny vznikli plstené loptičky. Vlna podnietila mladých tvorcov ušúľať pomocou viacerých techník náramky a náušnice. Tkať sa učili deti na rámoch a z hliny vytvorili rôzne keramické predmety. Ako inak, všetko pekné, čo deti vytvorili, vystavili na záver tábora, aby sa šikovnosti svojich potomkov mohli potešiť rodičia a príbuzní táborových účastníkov.
Program týždňa doplnili usporiadatelia organizovaným výletom do Békešskej Čaby. V župnom centre navštívili Múzeum obilia, v Čaba-parku mohli hladkať zvieratká a veľkým zážitkom bola návšteva zaujímavého ihriska a Domu rozprávok. Výstava v tomto zariadení podnietila rozvinutie bojovej hry. Samozrejme, bojujúce družstvá museli uzatvoriť mier, lebo inak by ich nepustili do reštaurácie Slovenského domu, kde bola „demilitarizovaná“ zóna. Deťom obed chutil, preto si ani nespomenuli na rinčanie zbraní. Usporiadatelia naplánovali aj návštevu obnoveného Slovenského oblastného domu. V Áchimovej sieni si mohli vybrať spomedzi viacerých remeselných dielní. Okrem toho sa učili spoznávať výšivky na kabaniciach, šubách či pastierskych huniach. Dostali vytlačené predlohy, a na ich základe museli určiť medzi exponátmi, ktoré sa kde nosili. Napokon vyfarbili patričnými farbami tradičné predlohy. Bola to ťažká úloha, no usilovne pracovali. Potom dospelí ocenili troch najšikovnejších. Na olovrant dostali, na prekvapenie všetkých, palacinky a osviežujúce nápoje, čím sponzorsky prispela Pizzéria Speed.
Mimochodom, táborníci dostávali každý deň na olovrant pochúťky z Mamičkinej kuchyne, ktorú „prevádzkujú“ v slovenskom dome ženy Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku a, veru, museli konštatovať, že tak ako kedysi, vedia aj dnes naše babičky robiť v kuchyni hotové zázraky. Deťúrence si pochutnávali na šiškách, langošoch, makových bobálkach i tradičných dolnozemských haluškách, čo sú inde rezance. Program na úvod a záver tábora slúžil prezentácii toho, čo deti vedia a čo sa za týždeň naučili, čo vytvorili. Rodičia sú naklonení tomu, aby sa deti učili jazyk svojich predkov a spoznali ľudové tradície, lebo na záverečné podujatie prišli nielen rodičia, ale aj ďalší príbuzní, aby si pozreli vystúpenie mladých pestovateľov národných zvykov. Účastníkom odovzdali drobné darčeky, ktoré im budú pripomínať krásne, spoločne strávené dni v tábore. Každé dieťa dostalo pero a poznámkový blok s nápisom Poľný Berinčok, slovenskú čokoládu, ako aj pamätný list, ktorý po slovensky potvrdil účasť v jazykovom tábore. Deti prezradili, že sa cítili veľmi dobre a viaceré sa posťažovali, ako im je ľúto, že nadišiel koniec tábora. Deti sa veľmi intenzívne zaujímajú o slovenský jazyk a to presvedčilo organizátorov, aby tábor zorganizovali aj budúci rok. Mladá generácia je naklonená tomu, aby slovenčina prežila aj v Poľnom Berinčoku.
Uskutočnenie tábora podporili okrem tradičných sponzorov, akými je Ministerstvo ľudských zdrojov spolu so Slovenskou národnostnou samosprávou v Poľnom Berinčoku aj súkromné osoby v obci, pre ktorých je dôležité zachovanie slovenských tradícií. Organizátorom pomáhali aj dobrovoľníci, bez ktorých by si nevedeli poradiť.
Juliana Borgulová/Kru
Foto: autorka
