V októbri sa skončil najväčší a najuznávanejší projekt Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), a medzi Slovákmi v Maďarsku vôbec, určený pre deti a mládež, škola v prírode Poznaj svoje korene.
Počas piatich turnusov sa v rekreačnom zariadení Poniklec pri Brezne vystriedalo vyše 300 žiakov. Účastníci tejto školy boli sedem dní v rukách skvelých odborníkov. Ako prežívali celý pobyt? Opýtali sme sa.
Už 12 rokov sa deti a ich pedagógovia radi vracajú do prekrásneho horehronského prostredia. Medzi nimi aj Judita Molnárová Mátraiová, obklopená žiakmi z Bukovskej slovenskej národnostnej základnej školy. „Vyučovacie hodiny boli pestré, pri každom učiteľovi sa zaoberali tematikou lásky z iného aspektu a rôznymi metódami. Deti sa cítili dobre na hodinách, páčili sa im zamestnania. Animátorky boli milé a šikovne zaujali deti, pričom brali do úvahy ich jazykové znalosti. Žiaci sa naučili veľa nových slov, zo dňa na deň smelšie hovorili a lepšie rozumeli po slovensky,“ povedala o vyučovacom procese účastníčka prvého turnusu.
Žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši sa zúčastnili druhého turnusu, na čele s Annou Somogyváriovou Hunyovou. „Ubytovanie bolo v prekrásnom prostredí. Hneď prvý večer boli deti rozdelené do tímov. Spoločným jazykom bola slovenčina, ktorú používali od začiatku najmä preto, lebo so srbskými účastníkmi sa len takto mohli dorozumievať,“ povedala ich učiteľka. Žiačke sarvašskej školy Dóre Kisuczkej sa najviac páčili popoludňajšie aktivity, predovšetkým prechádzky. „Počas túr do Hronca, do lesa, sme počúvali šum prírody a veľa sme sa naučili o rastlinách. Cestovali sme autobusom, vlakom ale aj lanovkou. Máme nevšedné zážitky,“ spomína a zdôrazňuje, že najviac ju potešili slovenské veľhory, Tatry.
Deti z Budapešti prežívali hodiny, na ktorých mali voľné debaty a mohli sa aj zahrať. „Hodiny tanca s Martinom Urbanom priam zbožňovali, okrem belgického tanca, či slovenských ľudových tancov sa naučili aj klasické, ako valčík, ktorý si svedomito precvičovali so svojimi učiteľkami,“ zaspomínala sprevádzajúca učiteľka z Materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti Hajnalka Szilágyiová. Pochválila perfektnú prácu animátoriek, Mati a Dominiky, ktoré každý deň pripravili pestrý program. Napríklad naučili deti strieľať zo vzduchovky, z luku, ale aj to, aké je šmyknúť sa dole po lanovej dráhe, a čo sú „trojgate“. Oddaná zemepisárka oboznámila žiakov aj so živočíšstvom, rastlinstvom a geomorfológiou Tatier a okolia. „Deťom sa veľmi páčili hory, keďže väčšina z nich pochádzala z nížiny. Užili si pekné chvíle pri Studenom potoku, kde ochutnali, aká je pravá čistá voda, a kde sa mohli bez pokarhania čľapkať vo vode. Cesta zubačkou sa im tiež páčila,“ dodáva sprevádzajúca učiteľka v treťom turnuse.
Ten istý týždeň, okrem žiakov z Budapešti, Čabačudu, Luciny, Dabaša a zo srbského Silbaša, sa tábora zúčastnili aj Mlynčania. „Predsedníčka ZSM a vedúca tábora Ruženka Egyedová Baráneková deťom na začiatku povedala, že cieľom tohto projektu je, aby sa zdokonaľovali v slovenskom jazyku a aby spoznali kultúru a krásy Slovenska. Po raňajkách sme mali päť dní denne päť vyučovacích hodín, ktoré viedli skúsení učitelia. Pred večerou sme si písali domáce úlohy a po večeri pokračovali rôzne aktivity v klubovni, napríklad premietanie filmu Láska na vlásku, skupinové hry, Poniklec má talent, karaoke slovenských populárnych piesní. Myslím si, že vytýčený cieľ sme dosiahli,“ doplnila informácie triedna učiteľka siedmakov zo Slovenskej národnostnej základnej školy v Mlynkoch Marta Papučková.
O strave sme sa porozprávali s účastníkmi štvrtého turnusu, konkrétne s Ďurčanmi. Žiakov zo Základnej školy Gézu Gárdonyiho v Ďurke sprevádzali Zoltán Berényi a László Lőrik. „Nemáme čo vytknúť. Aj deti nám hovorili, že jedlá boli chutné. Pochvaľovali si najmä raňajky, lebo tento rok zaviedli tzv. švédske stoly. Bol to dobrý nápad. Každý rok sa podávalo jedlo, ktoré deti nazvali kečupovými cestovinami. Nemajú to radi. Najlepšie boli polievky a zo slovenskej kuchyne si pochutnali na parených buchtách. Celkovo môžem povedať, že kuchárky varili výborne a aj porcie boli primerané veku dieťaťa,“ prezradil nám Z. Berényi a dodal, že kým dospelí preferovali pečené mäsá a perkelty, deti skôr sladké jedlá.
Ako každý tábor alebo škola v prírode, ani táto sa nemohla končiť bez diskotéky na rozlúčku. Tieto večery si žiaci nadmieru užívali. Posledný deň pri odchode väčšinou nechýbali ani slzy. Všetci sa síce tešili domov, ale zároveň boli smutní, že sa museli rozlúčiť s novými kamarátmi.
AR
Foto: Dominika Kyselicová