Prezentácia práce s týmto názvom sa objavila na XIV. ročníku putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií v rumunskom Nadlaku.

Vystúpila s ňou Zuzana Kuklová, žiačka 11. ročníka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe. Okrem nej sa na súťaži zúčastnilo ešte ďalších 5 študentiek tejto školy. Celkovo bolo prihlásených v tomto roku 18 prác z troch krajín, z toho 8 prác bolo individuálnych a 10 kolektívnych. Okrem békeščabianskych prezentácií študentských odborných prác boli štyri práce z Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, jedna zo Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade, dve práce z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, taktiež dve zo Slovenského gymnázia v Budapešti a 3 práce z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Súťaž sa konala od 12. do 14. októbra s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Demokratického zväzu Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí a mestského zastupiteľstva v Nadlaku.

Dohľad nad prácami mala štvorčlenná odborná porota pod vedením Márie Kataríny Hrkľovej, predsedníčky občianskeho združenia Dotyk ľudskosti zo Slovenska. Členkami poroty boli riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová, profesorka kovačického gymnázia Anna Dudášová a Ľudmila Šomráková z nadlackého lýcea. Podujatie sa uskutočnilo v prednáškovej miestnosti Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

V úvode súťaže M. K. Hrkľová pozdvihla sebavedomie všetkých súťažiacich slovami: „Čas beží, je to síce už štrnásty ročník, ale je to mladá súťaž, pretože ju omladzuje mladá generácia, ktorá má iný, svieži pohľad na slovenské dolnozemské reálie.“ A ďalej pokračovala obdivom a uznaním, pretože „aj po 300 rokoch v inonárodnom obkľúčení ešte jestvuje slovenská realita v cudzom prostredí na viacerých miestach Dolnej zeme.“

Tematický okruh prác bol aj v tomto roku rôznorodý. Súťažiaci sa napríklad zaoberali umením (Kovačická galéria insitného umenia, Ľudová ornamentika v súčasnosti, Životný osud Zuzany Hollósyovej, Štefan Dováľ – prozaik), cirkevnou históriou Dolnozemcov (História, viera dedená v našej evanjelickej rodine z generácie na generáciu, Cirkevný zvyk Poďakovanie za úrodu), prvou svetovou vojnou (Prvá svetová vojna v mojej rodine), životom predkov (Život mojej babky počas 20. storočia, Životné osudy mojej rodiny, Jutka a Jolka – zasnúbenie dvoch duší, Životné osudy môjho dedka), hmotnou a duchovnou kultúrou Slovákov na Dolnej zemi (Petrovská párta, Svadobné zvyky Slovákov v Nadlaku, Tradičné manifestácie v Padine), výmenou obyvateľstva (Spomienky na reemigráciu podľa rodinného archívu) alebo milými Detskými hrami u Slovákov v Nadlaku. Veľmi zaujímavá bola tiež práca o zostavovaní rodokmeňa dolnozemskej rodiny pod názvom Javorníkovci.

Súťažilo sa počas dvoch dní v 3 blokoch. Každý z nich obsahoval 6 prác, takže bol dostatok času na zamyslenie nad prezentovanými témami i na relaxáciu. Prvý súťažný večer si súťažiaci i odborná porota spestrili divadelným predstavením Spišského divadla v nadlackom Kultúrnom dome – s Jankom Kalinčiakom si zaspomínali na Reštavráciu. Po odznení všetkých prezentácií prác Ľ. Šomráková skonštatovala, že je veľmi príjemné, ako aj po štrnástich rokoch je možné objavovať stále nové a nové témy. Podľa nej „súťaž je výnimočná tým, že každý zo zúčastnených si môže utvoriť obraz o živote v ďalších dvoch krajinách.“ Mnohí zo súťažiacich vyrastajú pod dohľadom odbornej poroty, ktorá sa s nimi stretla ako s prvákmi na gymnáziu a prichádzali súťažiť i ako študenti ďalších tried strednej školy až po posledný ročník. E. Pečeňová poďakovala organizátorom za perfektne zvládnutú organizáciu celého podujatia a vyjadrila názor, že kultúra, tradície, gastronómia sú veľmi zaujímavé a netreba ísť ani do histórie, niekedy stačí skúmať i súčasnosť.

V závere súťaže prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik v mene tejto organizácie pozdravil všetkých účastníkov a vyjadril potešenie nad tým, že „aj tento rok sa podarilo zorganizovať toto mimoriadne podujatie pre stredoškolákov, podujatie s množstvom nových pohľadov a informácií na rôzne oblasti života tohto kontinentu.“ Podľa neho záleží i na učiteľoch, aby dokázali sprostredkovávať stále novým generáciám informácie o Dolnej zemi a zapojiť ich do skúmania dolnozemského života.

Ján Pitoňák

Foto: autor