Takýmto veršom sa začala tohtoročná stužková slávnosť na Slovenskom gymnáziu, základnej škole, materskej škole a kolégiu v Békešskej Čabe. Jeho obsah bol doslovne naplnený. Sála gymnázia sa zaplnila: učitelia, rodičia, súrodenci i priatelia v slávnostnej atmosfére očakávali príchod budúcich maturantov.

Týchto mladých ľudí odhodlaných obstáť o pár mesiacov v jednej z prvých väčších skúšok dôstojne priviedla triedna profesorka Csilla Albertiová. Študentky 11. triedy, ktorá pre najstarších spolužiakov školy tento výnimočný večer pripravila, privítali ctenú spoločnosť a nasledoval krátky ponor do víru latinskoamerických spoločenských tancov. Po ňom už dlhší filmový príbeh s hlavnými postavami, budúcimi maturantmi, oslávencami večera. Tí sa i tentoraz ukázali ako schopné individuality, ktoré dokážu vtipným a milým spôsobom poukázať na klady i nedostatky študentského pokolenia. Majestátna atmosféra bola jemne odľahčená a niektorí zo zúčastnených hádam pocítili aj akúsi nostalgiu. Veď za predchádzajúce roky štúdia sa toho prežilo veľa. Neviem ako iných, ale mňa zvlášť zaujala vo filmovom príbehu riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová. V bežnom školskom živote vážne a hádam až prísne pôsobiaca hlava školy ukázala, že sa dokáže pousmiať nad študentskými milými šibalstvami, a tak ako aj jej kolegovia, dokáže byť skvelou protihráčkou niekedy až samopašných študentov.

Odľahčenú a radostnú atmosféru po filme opäť vystriedala vážnosť slávnostného okamihu. Nasledovalo dôstojné dekorovanie maturantov tento rok bielymi stužkami so symbolom školy a rokmi štúdia. Nakoniec sa celej prítomnej spoločnosti a zvlášť dekorovaným gymnazistom prihovorila riaditeľka školy. Upriamila pozornosť na to, že tento 66. maturitný ročník bude maturovať v jubilejnom roku, teda v roku 70. výročia existencie školy. Ďalšie jej slová azda zasiahli každého. Veď ukázala, ako to v živote chodí. Skutočnosť je oveľa komplikovanejšia, nestačí sa len usilovne učiť, aby život človeka vypĺňali iba samé radosti. Je to želaním mnohých, ale ľahký a bezproblémový život sa nedá nikomu sľúbiť. Dôležitá je viera! Viera, že sa vyplatí učiť a žiť poctivo, viera, že príde ten čas, keď večne platné hodnoty nadobudnú v živote človeka zaslúžené miesto a jeho život sa stane znesiteľnejším a vari aj krajším. Všetkým žiakom školy, teda i budúcim maturantom, sa snaží čabianska slovenská škola sprostredkovať veľmi cenné hodnoty: slušnosť, čestnosť a spravodlivosť. Nie sú to teda len odborné vedomosti, ktoré žiakom odovzdávajú jej učitelia, ale niečo viac, čo obohacuje osobnosť. Je to i láska k blízkym, k rodičom, k vlasti a úcta k slovenskému jazyku a kultúre ako zanechanému pokladu predkov.

Pred štvrtákmi – gymnazistami stojí teraz 6 ťažkých mesiacov, azda i najťažšie obdobie gymnaziálneho štúdia. Je pred nimi čas pozbierať všetky sily, aby zvládli náročné úlohy. Možno sa im bude zdať, že učitelia sú na nich prísni, že vyžadujú veľa. Budú to však robiť pre svojich maturantov, aby pred maturitnou komisiou i v budúcom štúdiu a zamestnaní dokázali vďaka vedomostiam a ľudským kvalitám obhájiť svoje miesto v živote.

Ján Pitoňák

Foto: György Szentesi