V septembri tohto roku po dlhodobej príprave úspešne rozbehlo svoju činnosť Budapeštianske slovenské odborné kolégium pre študentov vysokých škôl a univerzít v Budapešti.

Nápad založiť túto inštitúciu vznikol ešte v čase vypracúvania tzv. školskej koncepcie v 2017. Vedenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa už niekoľko rokov zaoberá myšlienkou, ako zapojiť mládež do slovenského národnostného verejného diania. Totiž absolventi gymnázií, ktorí sa na základnej alebo strednej škole učili po slovensky, sa po maturite roztrúsia a nemajú priestor ani možnosť každodenne prichádzať do styku so slovenským jazykom a kultúrou. Pri zvažovaní možných riešení prišlo do úvahy odborné kolégium. O tom, čo viedlo k jeho vzniku, koho ním chcú osloviť a aké sú jeho ciele sme sa rozprávali s predsedníčkou CSSM Alžbetou Hollerovou Račkovou a riaditeľom kolégia Jurajom Rágyanszkým.

„V máji 2017 sme pripravovali školskú koncepciu, do ktorej je vlastne zapracovaná aj myšlienka, že sa treba venovať mladým ľuďom, ktorí nám jednak po ukončení gymnázia unikajú aj vtedy, ak pokračujú v štúdiách na odbore slovenčina, ale aj tým, ktorí ukončia gymnázium a študujú na iných odboroch v Budapešti, resp. tým mladým ľuďom, ktorí po absolvovaní slovenských základných škôl nejdú do slovenského gymnázia, ale majú vzťah k slovenskému jazyku a k slovenskej kultúre, sú otvorení na to, aby sa trošku pohybovali v tomto kruhu,“ odpovedala na našu otázku predsedníčka CSSM. Napokon sa do školskej koncepcie založenie odborného kolégia dostalo a hneď sa aj začalo uvažovať o tom, kde by sa dalo zrealizovať. Keďže v budapeštianskej škole v hosťovských izbách aj v minulosti boli ubytovaní študenti vysokých škôl a univerzít, miesto nezostalo dlho nezodpovedanou otázkou. K tomu, aby v budove slovenského žiackeho domova v Budapešti mohli vytvoriť priestory pre odborné kolégium, však bolo potrebné získať finančné prostriedky. „Podarilo sa nám získať financie jednak na zabezpečenie základných podmienok na vznik odborného kolégia a na investičné prostriedky, tie z Ministerstva ľudských zdrojov a z Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Na samotnú činnosť v období od septembra do decembra 2018 nám na základe individuálnej žiadosti poskytol finančné prostriedky štátny tajomník pre cirkevné a národnostné záležitosti Miklós Soltész,“ uviedla A. Hollerová Račková. Inštitúcia ponúka ubytovanie pre 10 osôb v piatich dvojlôžkových izbách, každá má vlastnú kúpeľňu a internetové pripojenie. Po vytvorení materiálno-technických podmienok sa začalo rozmýšľať o obsahovej náplni práce. Pri tomto bode bolo potrebné nájsť odborníka, ktorý má skúsenosti s fungovaním odborného kolégia.

Voľba padla na Juraja Rágyanszkého, ktorý dlhé roky aktívne pôsobil v študentskej samospráve na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) a viac než desať rokov je členom protestantského odborného kolégia. Navyše, ako dodala pani predsedníčka, ELTE od začiatku považovali za prirodzeného partnera odborného kolégia, veď tam možno študovať odbor slovenský jazyk. Tam je doktorandom J. Rágyanszki, preto bolo logické, že sa obrátili na neho. Spolu s ním začali uvažovať o osobe odborného vedúceho kolégia. Zhodou okolností v tom čase sa vrátila z univerzitných štúdií na Slovensku a v Poľsku Rita Hornoková, ktorá sa vo svojich prácach venovala národnostným otázkam, hlavne takým, ktoré sa týkajú mládeže.

„V septembri tohto roka sme odštartovali naše odborné kolégium,“ hovorí riaditeľ inštitúcie Juraj Rágyanszki na stretnutí po úspešnej večernej prednáške s biskupom Pálom Lacknerom, „ale prácu som začal zhruba pred pol rokom vytvorením koncepcie odborného kolégia. Náš výchovný modul pozostáva z troch častí. Jednak ako odborné kolégium sme považovali za dôležité mať odborné vedecké kurzy, na základe charakteru našej inštitúcie sme sa špecializovali na Slovákov v Maďarsku,“ uvádza nás do koncepcie a cieľov odborného kolégia J. Rágyanszki. Práca na tomto poli sa už začala. Keďže v tomto roku si pripomíname 100. výročie založenia Československa, 24. novembra usporiadali sériu prednášok, ktorú venovali tejto téme. Mladá historička Kristína Szudovása sústredila na vplyv založenia Československa na slovenskú komunitu v Maďarsku, odborná asistentka ELTE Anna Istvánováhovorila o tom, nakoľko zmenil nový štát literatúru, kým historik Jozef Demmelpredstavil slovenské a české jazykové koncepcie. J. Rágyanszki zdôraznil, že je dôležité zapájať do činnosti kolégia aj odborníkov spoza hraníc. V zmysle toho doktorand Univerzity Konštantina filozofa v Nitre Michal Rosenberg poskytol prehľad historických udalostí v roku 1918. J. Rágyanszki objasnil podobnosti a odlišnosti medzi biblickou češtinou, ktorú poznáme v Maďarsku, a jazykom Kralickej Biblie.

„Naši poslucháči majú možnosť navštevovať kurzy slovenského a anglického jazyka,“ pokračuje riaditeľ kolégia. Mnohí predpokladajú, že ako slovenské odborné kolégium budú preferovať iba slovenský jazyk, ale oni musia myslieť aj na nároky a požiadavky trhu práce. „Keďže pre tých, ktorí maturujú na slovenských gymnáziách v Békešskej Čabe a v Budapešti, je angličtina iba druhým cudzím jazykom, je nesmierne dôležité, aby si rozvíjali aj ten,“ argumentuje. „Tretiu časť nášho výchovného modulu tvoria stretnutia s takými osobnosťami verejného života, ktoré sa možno nespájajú vyslovene so slovenským inštitucionálnym systémom, ale je dôležité, aby sme poslucháčom trošku otvorili oči vo veciach sveta, aby sa mohli dobre orientovať v dianí okolo nás,“ konštatuje autor koncepcie a hneď aj vymenúva, kto v tomto semestri vystúpil na večerných stretnutiach so zaujímavými témami. Okrem už spomenutého biskupa Pála Lacknera, ktorý hovoril o tom, kde všade vo svete slúžia maďarskí vojaci a čo znamená duchovná služba v ozbrojených silách v praxi, členom kolégia prednášali historik známy aj v slovenských kruhoch Csaba Katona, parlamentný hovorca Anton Paulik a riaditeľ odboru Ministerstva ľudských zdrojov Richárd Tircsi. „Dbáme aj o to, aby poslucháči po prednáškach mohli klásť hosťom otázky a podľa mojich doterajších skúseností o to majú záujem, ale bol by som rád, keby sme v tomto smere ešte pokročili, aby sa kolégium stalo pôdou plodných odborných diskusií,“ dodal J. Rágyanszki.

Čo sa týka zloženia študentov, keďže slovenské odborné kolégium je nová inštitúcia, zatiaľ neznáma v kruhu Slovákov v Maďarsku, zvesť o nej sa ešte nedostala ďaleko. Prihlásili sa predovšetkým študenti, ktorí maturovali na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a tí, ktorí boli aj doteraz ubytovaní v slovenskom žiackom domove, ale záujem prejavili aj poslucháči zo Sudíc, Slovenského Komlóša a z Békešskej Čaby. „Počítame so študentmi z našich dvoch gymnázií, hoci podľa skúseností vieme, že tí, ktorí skončia v Békešskej Čabe, odchádzajú študovať na Slovensko alebo do blízkeho Segedína. Mnohých odrádzajú vysoké náklady na bývanie, aj im chceme poskytnúť možnosť a šancu.“ Prijímacie skúšky sa v prvom roku ešte nekonali, ale v budúcnosti sa očakáva, aby záujemcovia poslali spolu s prihláškou aj maturitné vysvedčenie, kópiu jazykovej skúšky a prípadne vedeckovýskumné práce a doklady o výsledkoch dosiahnutých v oblasti pestovania slovenského jazyka a kultúry. Znalosť slovenčiny nie je podmienkou, keďže vo viacerých Slovákmi obývaných osadách nie je zabezpečená výučba slovenčiny vo verejnom školstve, preto podľa predsedníčky CSSM a riaditeľa kolégia čakajú aj tých, ktorí slovenčinu neovládajú, ale nejakým spôsobom sú s ňou alebo so slovenskou kultúrou spätí. „Pokladáme za dôležité oboznámiť so slovenským jazykom a kultúrou aj tých mladých ľudí, ktorí na to predtým nemali možnosť. Chceme vytvoriť priestor na to, aby sa mladí ľudia zoznámili so slovenským národnostným životom a stali sa jeho súčasťou,“ dodal J. Rágyanszki.

„Tento polrok bol pre nás skúšobný, v decembri sa stretneme so študentmi a porozprávame sa o tom, ako si oni predstavujú obsahovú náplň školenia. Odborné kolégia sú efektívne iba vtedy, ak sa poslucháči dokážu sami silne organizovať. Je to otázka času, lebo teraz máme veľa prvákov, ktorí si ešte len zvykajú na univerzitný život. Dúfam, že postupne sa nám podarí dosiahnuť výsledky aj v oblasti budovania komunity,“ povedal o plánoch v blízkej budúcnosti riaditeľ kolégia.

Keďže v Maďarsku okrem siete rómskych kresťanských odborných kolégií neexistuje taká národnostná inštitúcia, ktorá by si vytýčila podobné ciele ako slovenské odborné kolégium, môžeme ho nazvať aj pilotným projektom, ktorý môže slúžiť aj ako inšpirácia pre ostatné národnosti. Ako povedala predsedníčka CSSM, v minulosti boli už podobné iniciatívy. „Keď som išla za riaditeľom Ústavu slavistiky a baltských jazykov na ELTE Istvánom Lukácsom, ktorý je chorvátskeho pôvodu, povedal mi, že už dávnejšie uvažuje o niečom podobnom, ale zatiaľ sa to nepodarilo zrealizovať. Keď už budeme mať nejaké skúsenosti, usporiadame verejné fórum aj pre ostatné národností, aby sme ukázali, ako sa nám práca darí. Veríme, že ak budeme úspešní, budeme vzorom pre ostatných,“ uviedla Alžbeta Hollerová Račková.

(kan)

Foto: autorka