Aj minulý rok uzrel svetlo sveta metodicko-odborný časopis Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku – Slovenčinár, ktorý je jedinou národnostnou metodickou publikáciou v Maďarsku ako aj jediným slovenským pedagogickým časopisom vychádzajúcim za hranicami Slovenska. Nebudeme sa teda venovať formálnym nedostatkom, radšej zmapujeme a zanalyzujeme obsahovú stránku.
„Pri študovaní príspevkov najnovšieho čísla nášho Slovenčinára ma ovládol dobrý pocit komplexnosti či mnohorozmernosti toho, čo ponúkame pedagógom,“ prihovára sa čitateľom na prvých stranách aktuálneho vydania predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, vydavateľa časopisu, Alžbeta Hollerová Račková.
Už samotný obal aktuálneho vydania je veľavravný. Sú na ňom vyobrazené siluety troch generácií tanečníkov, čím sa predznamenáva, že v tomto čísle veľký priestor dostanú témy týkajúce sa ľudových tradícií v chorvátskom, maďarskom, rumunskom a v srbskom školskom vzdelávacom systéme. „Na naše veľké potešenie sa nám podarilo zapojiť do spolupráce aj učiteľky materských škôl. Naša budúcnosť bude ovplyvnená efektívnosťou predškolských ustanovizní, kde sa naši rodičia rozhodujú o jazyku vzdelávania svojho dieťaťa,“ píše Edita Pečeňová v rubrike Slovo šéfredaktorky.
Čitatelia sú už dozaista zvyknutí na to, že na prvých stranách figurujú aktuality zo života pedagogickej obce. Terajšie číslo sa zaoberá Cenou Samuela Tešedíka za rok 2018 a predstavuje životnú dráhu vyznamenaných. Za úspechy v oblasti školstva a vzdelávania, presnejšie za prínos a tvorivosť vo výchovno-vzdelávacej práci s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, zriaďovatelia udelili pamätné listy okrem Márie Miškovicovej zo Srbska, Anny Molnárovej z Rumunska, Ingridy Zahorecovej zo Slovenska a Margity Žagarovej z Chorvátska aj Piroške Majernyíkovej z Kétšoproňu. Na ďalších stranách sú uverejnené laudácie navrhnutých osôb na Cenu Samuela Tešedíka za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania. Slová uznania na Tatianu Naďovú zo Srbska pochádzajú od autorky Márie Andrášikovej a na Annu Medveďovú taktiež odtiaľ, od Kataríny Melegovej-Melichovej. Zásluhy Bianci Uncovej z Rumunska zhrnul Pavel Hlásnik a z radov Slovákov v Maďarsku celoživotné úspechy Márie Matejdesovej Edita Pečeňová.
Z príspevkov slovenských pedagógov zo zúčastnených štátov k dvom spoločným témam vyberáme tie naše. Sériu otvára prednáška Csilly Eperjesiovej Cséffaiovej s názvom Aplikácia hry v edukácii v čabianskej slovenskej materskej škole. Autorka okrem dôležitosti hry v predškolskej elementárnej pedagogike spomína zopár nápaditých didaktických činností a poukazuje aj na jednotlivé možnosti dramatizácie. Alžbeta Héjjasová Litauszká sa v práci Hry, znalosti integrované do hier sa podelila o nápady na vzbudenie záujmu vo výchovných zložkách ako zdravý spôsob života, citová, sociálna, rozumová výchova a rozvíjanie poznania. Píše, že pri realizovaní vychovávateľkám pomáha aj literárna výchova, spev, hudba a ručné práce. V Úlohách hry vo výučbe slovenského jazyka v materskej škole Zuzana Sutová spomína jednotlivé typy hier. Podrobne a didakticky predstavuje najobľúbenejšie hry z praxe s podrobným popisom priebehu, cieľa a použitých pomôcok. „Prvú časť“ zborníka uzatvára príspevok Beatrix Szamosvölgyiovej Úloha hry pri výučbe slovenského jazyka. Autorka z Plánu práce na školský rok spomína tie najväčšie podujatia ako napríklad Tekvicový deň alebo Deň zdravia, a čitateľovi približuje návod, ako ich uskutočniť cez hravú výučbu.
Druhú časť publikácie tematicky sa viažucu k ľudovej kultúre so zásadnými otázkami otvára práca predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michala Lásika s názvom Stav a možnosti fungovania slovenskej (etnickej) identity v školách v Maďarsku v zrkadle učebných vzdelávacích programov, osnov systému maturitných požiadaviek a meniacej sa doby. Podľa neho dôležitým cieľom vyučovania slovenskej vzdelanosti je prispieť k dôkladnejšiemu poznaniu rodiska, domoviny. Autor však vyjadruje obavy z prehlbujúcej sa priepasti medzi generáciami a o udržanie slovenskej identity vo svete, v ktorom sú prítomné globalizácia, populizmus a nacionalizmus súbežne. Učiteľka Anikó Podaniová sa v príspevku Prvky ľudových tradícií v učebných osnovách predstavuje, akým spôsobom sa dá nehmotné a hmotné ľudové dedičstvo zapracovať do každodenného chodu základnej školy. Zmieňuje sa o tom, ako sa im podarilo v priestoroch výchovno-vzdelávacej inštitúcie zriadiť školskú pamiatkovú zbierku a kultúru aplikovať na školské i mimoškolské činnosti, záujmové aktivity. Ľudová kultúra v učebných osnovách a v praxi od Júlie Szabovej Marlokovej obsahuje akési „posvietenie“ na pracovnú verziu nových Národnostných učebných osnov. Autorka odkazuje na Smernice pre národnostnú výučbu, a zmieňuje sa o ľudovej kultúre v rámcových učebných osnovách i v pedagogických programoch. Pri ozrejmení tematických okruhov predmetu slovenská vzdelanosť vychádza z predpisov pre 9.-12. ročník gymnázia. Na záver autorka uvádza možnosti aplikovania tém v praxi. „Rôzne mimoškolské voľnočasové aktivity viažuce sa na tradičnú ľudovú kultúru s využitím hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, ľudových zvykov, tradícií a remesiel tiež môžu vytvoriť pevný základ kultúrnej identity slovenských národnostných študentov aj v dnešnom globalizačnom trende, ktorý smeruje postupne ku kultúrnej konvergencii,“ upozorňuje.
AR
Foto: autor