V Čabačude si urobili Slovenský deň

Pred koncom roka sme si pre sviatočné dni museli nahrádzať prácu i školu po dve soboty. Málokomu sa skrátené víkendy páčili. Hádam najsvetlejšou výnimkou sú žiaci Základnej školy A. Treforta v Čabačude. Nie preto, lebo sú to samí bifľoši. Oni mali počas pracovnej soboty v škole 1. Slovenský deň. Veľmi sa im také vyučovanie páčilo. Iniciátorkou podujatia bola učiteľka slovenčiny Katarína Lešťanová. Všetci jej kolegovia na čele s riaditeľom školy Zoltánom Sutyinszkým nápad podporili, dokonca sa do realizácie aj aktívne zapojili.

Prvý Slovenský deň znamenal vynikajúcu možnosť ukázať deťom vidieť slovenčinu inak, než akú ju vidia na bežnej hodine, ba aj bez toho, aby museli byť dobrými či vynikajúcimi žiakmi. Pani učiteľka slovenčiny sa netají svojou láskou k slovenčine a slovenským predkom. Rada sa delí o svoje zážitky z detstva i o svoju hrdosť, že je slovenského pôvodu. Keď však deťom niečo opakujete pričasto, môže sa stať, že sa vzpriečia a zatnú. Preto talentovaný pedagóg použije šikovný trik. Ukáže vec z iného zorného uhla. Napríklad naučí svojich žiakov variť bryndzové halušky. Tak ako sa varia v okolí Čabačudu i tak, ako ich varia na Slovensku. Už ani výraz bryndza nie je jednoznačný. A za slovom halušky sa skrýva niečo úplne iné v Čabačude a povedzme v Tatrách. Každá trieda bola jedna skupina. Musíme dodať, že v Čabačude majú v každom ročníku po jednej triede. Keďže siedmaci boli pomocníci svojej triednej – slovenčinárky, skupín bolo sedem. Každá z nich sa naučila vymiesiť cesto, vyvaľkať metrovú lokšu a potom narezať halušky, ktoré vyzerajú na Dolnej zemi ako dlhé, ploské rezance. Vydarili sa krásne, rovnaké a nikto sa neporezal. Navarili bryndzové aj makové, aké sa jedli na Vianoce, na Štedrý večer, ba aj tvarohové. Bryndza nie je z ovčieho mlieka, ale zo 100 percentného kravského a kúpiť sa dá na trhu. Bryndzu z ovčieho mlieka kúpila pani učiteľka v predajni jedného obchodného reťazca. V inej miestnosti sa strúhali zemiaky, ktoré sa potom pomiešali s múkou a z lopára sa hádzali halušky v podobe drobných kúskov. Tie potom pomiešali s roztopenou bryndzou so smotanou. Deti sa nimi napchávali jedna radosť. Podobne im zachutila slovenská špecialita zo Slovenského Komlóša, špricke. To sú tie zvláštne šišky, ktoré kuchár vytláča zo špeciálnej pomôcky rovno do horúceho oleja. Dnes už také náradie nekúpite, dá sa len zdediť po babičke alebo dostať do daru od komlóšskeho priateľa. Čabačudským deťom priviezla náradie na vytláčanie špriciek a ukázala, ako sa s ním narába vedúca regionálnej pobočky Ústavu kultúry Slovákov v Sarvaši, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Kardoši Judita Fábriová. Špricke posypali škoricovým cukrom, čo bola vynikajúca lahôdka.

Jedla bolo hádam aj priveľa, preto ho museli deti vytancovať. Pomohol tomu moderný tanec v jednej a ľudový tanec v druhej miestnosti. Moderným bol Belgický tanec, ktorého choreografiu sa naučilo 12 čabačudských účastníkov Školy v prírode v Hronci. Oni si zaslúžili cestu do tábora za odmenu, za mimoriadnu mimoškolskú aktivitu i ako podporu k príprave na jazykovú skúšku zo slovenčiny. Sarvašské ľudové tance školákov naučila Silvia Korbelyová, niekdajšia členka Tešedíkovho súboru, ktorá má repertoár doslova v malíčku. Okrem tancovania sa ešte spievali aj slovenské detské piesne. Najväčšiu popularitu získala pesnička Blicujem s textom, v ktorom nás všeličo bolí, v sobotu nám smrdí robota, preto ideme poza školu s celou triedou, lebo sme výborná partia. „Ráno, keď učiteľ príde, pozerá a žiakov nikde. Hej! Blicuje celá naša škola, sme jedna rodina, jeden celok“, nôtili si veselo žiaci „hymnu“ Školy v prírode v Hronci.

Záverečnou úlohou boli testy, hľadajúce odpoveď na otázku Čo viem po slovensky? Výsledkom bola veta, ktorú napokon museli preložiť do maďarčiny. Neverili by ste, ako dobre sa pritom deti bavili, ako sa tešili svojmu úspechu. Popoludní si ešte pridali zábavno-populárny program Kto čo vie. Pred celou školou súťažili citaristi, speváci slovenských ľudových piesní a jeden recitátor, Zoltán Szél. Žiak šiestej triedy hneď na druhý deň uplatnil svoje vedomosti v kuchyni, ktoré získal počas Slovenského dňa. Rodičia mali povinnosti, preto neboli doma a syn – na ich veľké prekvapenie – ich čakal s obedom. Urobil im bryndzové halušky na dolnozemský slovenský spôsob. V sobotu blicovala celá škola v Čabačude a žiaci sa predsa niečo osožné naučili. Už sa vypytovali pedagogického zboru, na kedy naplánoval ďalší deň kolektívneho záškoláctva.

Podujatie podporila Verejná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku.

tre-

Foto: K. Lešťanová