Mimoriadna správa: V piatok 15. februára zaútočil na slovenskú škôlku veľmi mocný a nebezpečný nepriateľ.
Svojich najstatočnejších bojovníkov poslal do všetkých skupín, neušetril veru ani jednu. Lienku, Včielku, Ježka i Motýlika obsadili víly, princezné, rytieri a iné rozprávkové bytosti, odvážne zvieratká i mladé ninja korytnačky, celý oddiel požiarnikov Samov... Cieľom tejto početnej armády maškár bolo vyhnať zimnú lenivosť a dostať na trón dobrú náladu, veselosť a zábavu. Spočiatku niektorí protestovali slzičkami a zachmúrenými tvárami, no stačila chvíľa a všade, kam sa človek obrátil, videl úsmevy a veselé očká. Ako každý vie, s prázdnym bruškom sa bojuje ťažko, tak si masky po predstavení sadli k bohato prestretým stolom a posilnili sa fašiangovými dobrotami. Nechýbali fánky, šišky či pampúšiky. Potom sa mohlo prejsť do útoku. Deti tancom a spevom budili medveďa, aby im pomohol zahnať pani Zimu. V druhej skupine šikovné ruky vystrihovali a maľovali šašov, ktorí mali prebudiť smiech a dobrú náladu. Inde riešením hádaniek a logickými úlohami odháňali únavu a nudu. Škôlka sa útoku neubránila, no nikto nebol sklamaný. Učiteľky a pestúnky pripravili svojim zverencom nezabudnuteľný deň a rodičia si domov odvádzali spokojné a usmievavé ratolesti.
O týždeň útok pokračuje...
Presvedčiť drobcov o sile fašiangov a fašiangovej zábavy nie je až taký problém, no pubertiaci a učitelia sú tvrdší oriešok. Na nich treba mať dôkladne premyslenú taktiku. Prípravy útočnej stratégie sa ako každý rok ujali ôsmaci na čele so svojím generálom, triednou učiteľkou Klárou Bagyinkovou Albertiovou. Pracovali na nej niekoľko týždňov a deň čo deň krok za krokom ju napĺňali. Od začiatku februára získavali na svoju stranu prívržencov. Lákali ich na atraktívne výhry v tombole, ktoré osobne získali od mnohých sponzorov v meste, a predajom mačiek vo vreci. Nachytali veru mnohých. Tombolové lístky sa rýchlo míňali, napätie sa zvyšovalo. Už v piatok ráno bolo jasné, že sa chystá rozhodujúci útok. Jedáleň školy sa odela do farebného šatu, v aule pribudli stoly, ktoré sa ohýbali pod misami s obloženými chlebíčkami, zákuskami, lekvárovými šiškami, a už okolo obeda behali po škole masky. Ôsmaci to naplno rozbalili presne o 14.30.
Pod ochranou čorvášskych mažoretiek vchádzali do jedálne zástupcovia jednotlivých tried v maskách. Bolo pripravených päť bojových oddielov a šiesty záložný tvorili rodičia ôsmakov. Na celú prehliadku fašiangových bojovníkov dohliadali štyri páry očí prísnej poroty. Dva páry patrili učiteľkám 1. stupňa Monike Gyöngyiovej a Monike Kovácsovej Gombárovej, jeden šéfke, zástupkyni Márii Mayerovej, a jeden vybrali ôsmaci spomedzi seba. Zmiasť pozornosť nepriateľa mali za úlohu mažoretky, ktoré predstavili niekoľko zaujímavých choreografií zo svojho repertoáru. Tento taktický manéver sa našim stratégom vyplatil. Pri poslednom vystúpení už sedel len málokto. Keď hudba stíchla, pred pozorných porotcov odvážne predstúpilo 76 individuálnych, párových i skupinových maškár. A bolo sa na čo pozerať. Kreativita mala svoje tvorivé obdobie. Mnohí súcitili s porotou, tento rok to nemala ľahké, preto sa nik nehneval, že sa radila o pár minút dlhšie. V tom čase sa už na tanečnom parkete vlnili tvarohová tyčinka s mliečnou, i celý automat na sladkosti, zákony statiky prestali platiť pre penzión pre psov, Rubikova kocka sa vrtela s hracou a okolo nich pobehovala kamarátka z Lega, volejbalistky odhodili loptu a chytali radšej rytmus, tancovali rozprávkové bytosti, zvieratá, dokonca aj nohy trčiace z papule žraloka. S konečným rozhodnutím poroty súhlasil každý. Ocenila mnoho masiek, no jednu vyzdvihla. Bol ňou primáš hrajúci na streche domu. Vzrušenie rástlo. Do boja vstúpili nové zbrane, tombolové lístky. Vzduchom lietali výherné čísla. Nie každý si niesol domov vecný dar, no všetci sme odchádzali s dobrou náladou. Boli sme svedkami boja bez obetí a porazených. Víťazmi sa stali dobrá nálada, smiech, tanec a spontánnosť. Každý túži aspoň raz v roku „obliecť sa do kože“ svojho obľúbeného hrdinu, uvoľniť putá všednosti a urobiť niečo bláznivé. Smiech a optimizmus by sme však nemali obmedzovať len na obdobie fašiangov.
Ďakujeme ôsmakom za výborne pripravené rodinné fašiangové popoludnie.
Zuzana Benková
Foto: autorka
