Po prvých skúsenostiach s písomnými maturitnými skúškami, a to zo slovenského jazyka a literatúry, v piatok počas prvého májového týždňa sa stala sobota dňom rozlúčky maturantov Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe.

Výnimočná posledná spoločná prechádzka maturantov po slávnostne vyzdobenej škole a po nej príchod na slnkom vyblýskaný školský dvor. Rodičia, príbuzní, učitelia i mladší spolužiaci už netrpezlivo čakali. Lúčiacich sa študentov pripravených na cestu s prehodenými tanistrami na pleciach viedla triedna učiteľka Csilla Albertiová. Nastalo spomínanie na predchádzajúce roky. Pre niektorých maturantov to boli prežité 4 roky, pre iných 12 a pre tých najvytrvalejších ešte i viac rokov, pokiaľ chodili v čabianskej inštitúcii i do materskej školy.

Na rozlúčke nemohli chýbať pieseň ako Čabianske hodiny... alebo študentská hymna Gaudeamus igitur, symbolické posledné zvonenie, básnické Spomienky i úvodný príhovor študentov 11. triedy, ktorá celú slávnosť pod vedením triednej učiteľky Ildiky Kiššovej pripravila. Maturanti sa poďakovali učiteľom a zamestnancom školy, rodičom, symbolicky sa rozlúčili s mladšími spolužiakmi a slávnostne odovzdali vlajku školy 11. triede. Tá tak prevzala status najstarších študentov. So svojimi deťmi sa láskavým slovom i so slzičkami dojatia rozlúčila triedna učiteľka. Riaditeľka školy Edita Pečeňová ocenila najvyššou pochvalou učiteľského zboru Danielu Kešjárovú za vynikajúce výsledky dosiahnuté počas stredoškolského štúdia a celú slávnosť uzavrel slávnostný príhovor. Riaditeľka školy v ňom pozdravila 66. ročník maturantov čabianskej slovenskej školy a jej ako pedagogičky školy už v poradí 33. rozlúčkovú slávnosť. Do tanistry im k almužne ako symbolu rodičovskej, priateľskej pomoci na dosiahnutie cieľov, k fotografii – symbolu rodičovského domu, priateľov, školy, minulosti – a k znalosti slovenského jazyka a kultúry, histórie i skutkov predkov, dolnozemských Slovákov, pridala i niekoľko dobrých rád: Nech svoj život budujú na základe skutočných hodnôt, teda takých, ktoré im pomôžu uplatniť sa nielen v osobnom živote, ale na prospech celej spoločnosti. Nech sa vedia učiť z chýb starších. A nech nezabudnú na svoje okolie, veď keď sa rozhliadnu vôkol seba, uvidia, koľko cenných ľudí je okolo nich v bežnom živote.

Naostatok im popriala v mene všetkých spolupracovníkov školy úspešné skúšky, šťastnú cestu do života, naplnenú úspechmi, optimizmom a múdrosťou. Srdcia učiteľov i brány školy zostanú pre nich navždy otvorené.

Ján Pitoňák

Foto: autor