Keby ste sa 23. mája vybrali ulicami Dabašu-Šáre k Pútnickému domu a Kultúrnemu centru, dozaista natrafíte na niekoľko rozprávkových bytostí.

Zmätený človek sa aj nechtiac zamyslí nad tým, či mu náhodou neušlo fašiangové obdobie, alebo sa mu vybaví v hlave otázka o súčasnej móde mládeže. Ani jedna myšlienka nie je správna, totižto Dabašská základná škola Františka Rákócziho II. v ten deň usporiadala Slovenské rozprávkové poludnie.

9. ročník benefičnej prehliadky nestarnúcich autorských a ľudových detských príbehov otvoril riaditeľ školy Tomáš Nagy. „Chodíme do slovenskej národnostnej školy, učíme sa slovenský jazyk. Mnohých rodičia, starí rodičia ešte doma, dokonca aj na ulici sa rozprávajú medzi sebou týmto jazykom. Dnes je rad na nás, aby sme ukázali, čo sme si osvojili v škole. Naším cieľom je, aby sme sa cítili dobre, aby sme hovorili po slovensky a aby aj rodičia videli, čo viete,“ povedal na úvod. Menovite pozdravil bývalých riaditeľov školy, Ibolyu Bukodiovú a Štefana Garajszkého. Následne imaginárne začaroval obecenstvo a vyzval ho, aby vstúpilo do Rozprávkového lesa, kde sa dejú neskutočné veci.

Prechádzku lesom plného víl a všelijakých bytostí tradične otvorilo vystúpenie prváčikov s názvom Opustená búdka. Do maličkej chalúpky sa nasťahovali drobné zvieratká. Medveď sa však nezmestil, a narobil nemalé škody ostatným tvorom. Milú úsmevnú rozprávku vystriedal príbeh druhákov priamo „z gazdovského dvora“ s názvom Klások. Kým sa hlodavce len hrali, kohút si z nájdeného kláska upiekol chutný koláč. Rozprávka sa zakladala na známom porekadle: „Kto nepracuje, nech ani neje!“ O tom, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, pričom niekedy treba použiť aj rafinovanosť, obecenstvo presvedčila 3.A trieda s Kapsou, potras sa. Po príbehu chudobného gazdu a chamtivého farára nasledovala paralelná 3.B trieda hneď s dvoma rozprávkami. Kto by nepoznal Rozprávku o repe, ktorá nás poučí, že spolu môžeme všetko dosiahnuť. Dozaista všetci čítali príhodu Troch prasiatok a vlka. Ani štvrtáci si nezvolili ľahkú cestu, predviedli dve inscenácie. Kým prvá s názvom Ako mačiatko zabudlo prosiť bola o mačati, ktorému neprišlo na um „zázračné slovo“ na získanie potravy od svojho chovateľa, druhá vznikla podľa autorskej detskej knihy Jozefa Pavloviča Baran Bé. Úsmevná cesta školopovinného a dosť nemotorného jahniatka bola akurát stvorená na zakončenie Slovenského rozprávkového poludnia.

„Som rád, že hovoríte veľmi pekne po slovensky, nemáte prízvuk, hovoríte zrozumiteľne a hlasno. Aj tomu sa teším, že ste šikovní nielen v telocvični, ale aj na javisku,“ prihovoril sa T. Nagy. Poďakoval sa učiteľom za prípravu žiakov, rodičovskému združeniu, ktoré sa postaralo o občerstvenie, a, ako symbol vďaky, vystupujúcim triedam odovzdal balíček sladkostí. Na záver stretnutia riaditeľ výchovno-vzdelávacej inštitúcie sa zmienil o Nadácii za Rákócziho školu, ktorej cieľom je napomáhať ničím nerušenému priebehu školského roka. Ak chcete aj vy finančne podporiť národnostné vzdelanie v Dabaši-Šáre, veď nie nadarmo znie príslovie „Sladšie je dať, než brať“, svoje finančné dary môžete previesť na číslo účtu 64400013-10100761. Bližšie informácie sa dočítate na domovskej stránke školy rakoczidabas.hu.

AR

Foto: autor