Pred koncom školského roka nielen učitelia hodnotia našu celoročnú prácu a aktivity, ale obzreli sme sa dozadu aj my, študenti.

V septembri sme sa do slovenského gymnázia dostali z rôznych miest a z rôznych dôvodov. Prvý školský deň sme všetci piati očakávali so vzrušením. Nepoznali sme sa, všetko bolo neznáme, v úplne novom prostredí.

Vali si na svoj prvý deň v škole spomína takto: „Moje ráno sa začalo vtipne, vystriedaním troch jazykov. Privítali ma, samozrejme, po slovensky, ale nerozumela som tomu, lebo dovtedy som počula len pár slovenských slov. Aby sme sa dorozumeli s pani zástupkyňou, začala som rozprávať po anglicky. Ona mi na to odpovedala po maďarsky, lebo, žiaľ, nevie po anglicky. Nakoniec sme si teda našli spoločný jazyk, maďarčinu. Teraz by som už slovenčine rozumela aj ja.”

Zavedenie 0. ročníka je novinkou na gymnaziálnom stupni, vlastne v slovenskom národnostnom školstve. Prišli sme sem s odlišnou jazykovou znalosťou a motiváciu, aby sme si do konca školského roka osvojili základy slovenského jazyka.

Domos zhŕňa učebný proces: „Učí nás šesť učiteliek. Máme 21 hodín slovenčiny týždenne, ale okrem toho sa učíme aj maďarčinu, matematiku, angličtinu, zemepis, telesnú výchovu a tanec. Slovenskú gramatiku sme preberali s pani učiteľkou Beatrix Hruškovou, konverzáciu hlavne s pani učiteľkou Anitou Holou, ktorá je tu zo Slovenska ako hosťujúca učiteľka. S ňou sa rozprávame vždy po slovensky. Naša triedna učiteľka Kristína Chabanová je tiež zo Slovenska, ona nás učí angličtinu. Niekedy sa stalo, že sme na triednickej hodine používali tri jazyky, slovenský, maďarský a anglický.”

Štyria v triede nemáme slovenské národnostné korene, teda slovenčina je pre nás ako cudzí jazyk. Ako študujeme? Vivi nám porozprávala o svojich skúsenostiach: „Slovenčina nie je jednoduchý jazyk, ale je logický, a s usilovnosťou a vytrvalosťou sa dá naučiť. Pomáha nám, že skoro všetky učiteľky hovoria po slovensky. Baví ma študovať jazyky, mám na ne pamäť. Učiť sa po slovensky je užitočné aj preto, lebo potom si môžem ľahšie osvojiť aj ostatné slovanské jazyky. Zaujíma ma totiž ruština.”

V škole, samozrejme, sa nielen učíme, ale venujeme sa rozličným iným aktivitám. Zapojili sme sa do kultúrneho a športového života školy. Zúčastňovali sme sa na recitačných súťažiach, tancovali sme a športovali. Dušan je hokejista, ale pravidelne sa zúčastňoval športových podujatí aj v iných odvetviach. Ako sám povedal: „Vo voľnom čase hrám hokej, ale reprezentoval som školu aj vo veslovaní, behu a futbale, čomu sa veľmi teším. Môj prvý rok je tu príjemný, stretol som mnohých dobrých ľudí, a nálada v triede je tiež výborná.”

Dvaja sme z Budapešti, dvaja z Čemera a Csenge je z Dunaeďházu. Dunaeďház sa nachádza ďaleko od Budapešti, preto sa rozhodla bývať na internáte: „Keď som sa ubytovala, myslela som si, že tu bude oveľa horšie, ale mýlila som sa. Som ďaleko od svojich rodičov, predsa sa tu cítim ako doma. Internát sa stal mojím druhým domovom, s peknými zážitkami. Teším sa, že chodím do tejto školy. Mám rada svoju maličkú triedu.”

Na vysvedčenie ešte len čakáme, ale jednomyseľne môžeme povedať, že uzatvárame dobrý školský rok, a to vďaka našej súdržnej triede, v ktorej ktorá sme sa všetci skamarátili. Dúfame, že nasledujúci rok bude tiež napínavý, keďže budeme spojení s terajšou 8. triedou a ďalšími novými spolužiakmi v 9. ročníku.

0. trieda: Dušan Bán, Domos Ertl, Vivien Laiblová, Csenge Nagyová, Valéria Sándorová