Február je tradične mesiacom karnevalov a zábav. Fašiangy, symbol veselosti, zábavy a hodovania, sú v obmedzenej podobe takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Každoročne patrí karnevalu jeden z fašiangových dní aj na našich školách. Pozbierali sme pre vás základné vedomosti o fašiangoch.

Prečo fašiangy?

Fašiangy začínajú po Troch kráľoch a trvajú niekoľko týždňov až do noci pred Popolcovou stredou. Je to obdobie hojnosti, tancovačiek, veselíc a karnevalov.

Čo vlastne znamená toto zvláštne slovo? Odvodené je z nemeckého Faschang (pôvodne fast-schank), čo vyjadrovalo výčap pred pôstom, teda posledné dni tohto veselia. Občas ich nazývajú aj „mjasopust”, „mjasnica”, ostatky, „šaľone” či bláznivé dni.

U Slovanov sa spájalo so snahou o zabezpečenie dobrej úrody do ďalšieho roka, plodnosti, sýtosti a hojnosti. Pre Taliansko a Nemecko zas boli typické karnevaly, u nás sa ujali predovšetkým v mestskom a remeselnom prostredí.

A masky?

Ak sa v súčasnosti snažíme predovšetkým o to, aby bola maska vizuálne efektná, v dávnej minulosti mali mať masky predovšetkým magicko-rituálnu funkciu.

Mali chrániť pred pôsobením zla, odplašiť negatívne sily, a zároveň mali pomôcť nakloniť tie pozitívne – privolať prosperitu na gazdovstve, zaistiť si plodnosť, zveľadiť hospodárstvo. Preto sa zhotovovali zo slamy, vlnených kožuchov, hrachoviny, ľanu, konopy; napodobňovali mátohy a zvieratá, karikovali ženy i mužov, štrngali zvoncami, nosili prúty, palice či ražne. Väčšina masiek je však bláznivá, smiešna, groteskná až bizarná, veď na fašiangy sa chcú ľudia zabávať. A ešte pre iné sa ľudia radi maskovali. Takto v utajení mohli aspoň na chvíľu byť niekým iným, zotrieť spoločenské rozdiely, robiť si zo seba navzájom žarty a parodovať neprajníkov.

Dovysoka, do skoku!

K fašiangom už tradične patrí zábava. Bolo to obdobie, keď mali hospodári pokoj od poľných prác, a tak si zábavu mohli skutočne dopriať. Pri speve, pri muzike, pri tanci, bavili sa mladí aj starí, bohatí aj chudobní. No aj pri tanci mysleli na svoju úrodu, a tak gazda musel vykrútiť gazdinú, aby sa im urodili veľké zemiaky. Mládenci pri tanci vyhadzovali dievčatá dovysoka, aby také narástli ľan aj konopa.

Na tieto si môžeme spomenúť počas zábavných súťaží, ktoré striedajú tanečné kolá, masky tancujú a bavia sa vo „vláčiku“.

Bursovníci

„Busójárás” je jedným z najzaujímavejších a medzinárodne známych fašiangových slávností v Maďarsku. Slovo „busójárás“, v preklade „pochod-Bušov“ (chorv. pohod bušara) je typ ľudového strašidlochodenia, ktorý sa každoročne organizuje v čase fašiangov v malom mestečku na Dunaji, v Moháči. V roku 2009 uznalo UNESCO pochod Bušov za svetové kultúrne dedičstvo. Šesťdňová fašiangová slávnosť sa pokladá za najväčšiu v Maďarsku a každoročne privádza do mesta desaťtisíce návštevníkov. Oslavy sa začínajú už vo štvrtok malým fašiangom a trvajú do utorka, keď večer pred Popolcovou stredou zapália vatru s truhlou, v ktorej pochovajú zimu. Hlavný program prebieha v nedeľu.

Kým pochovajú basu

Fašiangy sa končili deň pred Popolcovou stredou, ktorou sa začal predveľkonočný pôst. Trvali teda rôzne dlho, vždy si ich však ľudia vedeli užiť.

Ale neboli to len plné stoly a plné bruchá. Patril k nim aj pohyb a čerstvý vzduch. Veď vezmime už len takú tancovačku, ktorá trvala dlho do noci. Alebo zabíjačky, ktoré sa robili vonku, na dvore, aj keď mrzlo.

Dokonca aj maškarné sprievody chodili po celej dedine, aj keď bol ešte napadaný sneh. A tiež dlhé sánkovačky, šmýkačky a kĺzačky na ľade, aby aj obilie malo dlhé klasy.

A bol to aj čas, keď sa mládenci a dievky prijímali medzi dospelú mládež, učni medzi tovarišov. To všetko bolo sprevádzané hrami, súťažami, žartíkmi.

Pochovanie basy v „posledný fašiang“, na zábave v utorok pred Popolcovou stredou ukončilo toto niekoľko týždňov trvajúce obdobie veselosti, bujarosti a hojnosti.

(ef)

Foto: internet