Hodinu fyziky trochu inak priniesol druhý februárový týždeň na Slovenské gymnázium, základnú školu, materskú školu a kolégium v Békešskej Čabe samostatný vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Jozef Kačmarčík. Žiaci posledných dvoch ročníkov základnej školy a všetci gymnazisti tak mohli zažiť čaro fyziky.

Jozef Kačmarčík priniesol veľkú špeciálnu termosku kvapalného dusíka, s ktorým pred žiakmi doslova čaroval. Žiaci si mohli namočiť prst do tejto kvapaliny, ktorej teplota je iba -196 °C. Ale len na okamih. V krátkej ukážke filmu mohli vidieť, čo by sa s prstom mohlo stať, keby ho tam nechali dlhšie. Čo už je proti tomuto chladu -30,5 °C nameraných 16. februára 1940 v Košiciach? Tie sú i v súčasnosti jedným z najchladnejších miest vo vesmíre so svojím laboratóriom, jednom z 12 na celom svete, v ktorom je možné dosiahnuť veľmi nízke teploty, a to až do -270 °C. Na zážitkovej prednáške nechýbali ďalšie zaujímavosti: dusíkový dážď, ukážka, čo môže spôsobiť nárast tlaku pri zahrievaní kvapalného dusíka v uzavretej nádobe, predstavenie supervodivých materiálov a vrcholom bola názorná ukážka magneticky levitujúceho vláčika.

Žiaci školy pri tom všetkom hádam aj zabudli, že sú na hodine fyziky. Od košického vedca sa ešte dozvedeli, čo sa skúša v laboratórnych podmienkach. A postupne sa to stáva i súčasťou nášho každodenného života. V lekárstve sa využíva magnetická rezonancia, počítače sa stávajú tisíckrát rýchlejšími, supravodivosť umožňuje rýchlosť vlakov až 500 km/h, elektricky poháňané lode, magneticky vystreľované raketoplány, elektrické motory prinášajú úsporu energie.

Ján Pitoňák

Foto: autor, Marianna Fábiánová