28. ročník literárno-výtvarnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko v tomto roku ostal bez slávnostného záverečného ceremoniálu. Pred viac než štvrťstoročím vznikla s poslaním podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní.

Tento ročník bol venovaný 100. výročiu vzniku Slovenského národného divadla v Bratislave, 20. výročiu vyhlásenia Medzinárodného dňa materinského jazyka a jubileám významných osobností: Andreja Sládkoviča, Martina Kukučína, Štefana Baniča, Milana Rastislava Štefánika, Zuzky Zgurišky, Jána Kostru, Albína Brunovského, Jána Palárika, Jozefa Gregora Tajovského, Jozefa Cígera-Hronského a Vladimíra Hurbana Vladimírova.

V tomto roku do IV. kategórie prišlo 113 prác od krajanov z 20 škôl šiestich krajín. Okrem Chorvátska, Srbska, Švédska, Rumunska a Ukrajiny sa do literárnej súťaže zapojili tri školy z Maďarska: Slovenská dvojjazyčná ZŠ a MŠ v Slovenskom Komlóši, Slovenské gymnázium, ZŠ, MŠ a kolégium v Békešskej Čabe a Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná ZŠ a internát v Novom Meste pod Šiatrom. Čestné uznanie získali dve žiačky, deviatačka Kata Szabadiová (pripravujúca učiteľka Zuzana Benková) z Békešskej Čaby a siedmačka Viktória Chrenková (pripravujúca učiteľka Dagmar Kötelešová) z Nového Mesta pod Šiatrom.

Na vyhodnotenie IV. kategórie 28. ročníka súťaže sme sa opýtali najkompetentnejších osôb, porotkýň. „Ani v tomto roku mladí krajania rozhodne nesklamali. Do súťaže prišlo menej prác ako minulý školský rok. Táto tendencia v krajanskej kategórii nás mrzí. Je to spôsobené i celospoločenským dianím. Ako porotkyňa však verím, že sa nám o rok podarí počet súťažných prác navýšiť opätovnou propagáciou tejto vzácnej súťaže všetkými dostupnými spôsobmi. I v tomto roku bola väčšina prác najmä vyznaním lásky k slovenskému jazyku a slovenskej krajine. Tieto práce mám najradšej, aj keď ich roky čítam, vždy z nich cítiť silné citové puto k pôvodnej domovine, silnú emóciu. Mnohé práce však priniesli i témy tradícií, či kroja, ale našli sa aj vynikajúce slohové práce zamerané na rozličné svetské témy,“ povedala nám riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine Zuzana Pavelcová. Dodala, že v ich kategórii je podstatné brať do úvahy vek autora práce, prostredie, v ktorom sa nachádza, umeleckú hodnotu textu, posolstvo, či štylistiku. Ako sa popasovala s touto neľahkou úlohou pracovníčka Strategicko-politického odboru Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milina Sklabinská? „Pozorne si prečítam všetky práce, hodnotím ich z aspektu estetického a jazykového a vždy beriem ohľad na to, v akých podmienkach práca vznikla, na akej úrovni je slovenský jazykový prejav v danej lokalite, ako je usporiadaná výučba v slovenskom jazyku v tejto krajine a vo vzťahu k tomu aké vlastné úsilie vynaložil súťažiaci, aby prejavil svoje pocity, úvahy alebo verše v slovenskom jazyku.“ Podľa M. Sklabinskej mnohé práce spĺňali nároky na odmenu alebo prinajmenšom pochvalu, členovia poroty sa však cez kompromisy, argumenty, obhajobu názorov museli dopracovať k zhode. „Po celom rozhodovacom procese ma vždy uspokojí aspoň jeden fakt, že všetky deti, ktoré sa súťaže zúčastňujú a podelia sa s nami o svoje úprimné detské pocity a sny, sú vlastne na správnej ceste k tomu, aby z nich vyrástla naša nová slovenská zahraničná elita. Páve z nich raz možno vyrastú naši pedagógovia, kultúrni pracovníci, možno spisovatelia alebo vedci a ich silné povedomie o materskej krajine a ich vzťah k nej im do života prinesie mnohé ďalšie hodnoty. V tejto chvíli však vďaka patrí ich pedagógom, ktorí ich k týmto vznešeným hodnotám ochrany vlastného kultúrneho dedičstva a slovenského jazyka poctivo vedú,“ povedala M. Sklabinská, ktorá od roku 2017 je členkou poroty pre kategóriu zahraničných Slovákov. Ako tretia si do imaginárneho porotcovského kresla sadla asistentka predsedu USŽZ Iveta Baloghová. „Do súťaže sa zapojili žiaci všetkých vekových kategórií, od osemročných po osemnásťročných [...]. Deti písali o mestečkách a dedinách, kde žijú, o rodine a svojich príbuzných, ktorí ich ovplyvnili vo vzťahu k slovenčine, o tradíciách, ktoré pretrvávajú, porovnávali minulosť s prítomnosťou, venovali sa literárnym postavám a vplyvu literatúry na bežný život človeka, ale v prácach spomínali aj Slovensko, buď túžbu navštíviť ho, alebo opisovali svoje zážitky počas pobytu na Slovensku. Vcelku sú práce našich krajanov dojímavé a nostalgické, niekedy nesú znak patetickosti,“ zhodnotila práce I. Baloghová. Pracovníčka ÚSŽZ tiež spomenula netradičnosť rozhodovania. „Hodnotenie literárnych prác nie je jednoduché, pretože tu nejde o miery a váhy, ktoré by sme mohli sčítať a mali by sme výsledok. Napriek objektivite, o ktorú sa ako členky poroty snažíme, vstupuje do toho aj prvok subjektívneho cítenia. Snažíme sa, aby boli ocenené práce, ktoré sú autentické, ktoré sa držia témy, tá je pomerne široká, a dá sa pod ňu zahrnúť veľa, ktoré sú ucelené, s výrazovými prostriedkami primeranými veku,“ dodala I. Baloghová.

Víťazné a ocenené práce dostanú i v tomto roku priestor v každoročne pripravovanom zborníku prác. „Dojímavé čítanie osobných vyznaní bude trvalou pamiatkou na 28. ročník súťaže, ktorá ostala zatiaľ bez slávnostnej bodky v Nových Zámkoch. Dovoľte nám však mladým talentom srdečne zablahoželať,” napísala súťažiacim na stránke matica.sk Z. Pavelcová.

Súťaž vyhlásenú Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá, Štátny pedagogický ústav, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vydavateľstvo Matice slovenskej.

Viktória Chrenková: Slovenčina

Na hodinách slovenčiny
počúvam rôzne rýmy,
rôzne slová, rôzne hlásky
s pocitom veľkej lásky,
ktorú cítim k tejto reči,
keď rozprávam, jak sa svedčí.

Každý text, v ňom všetky slová,
opakujem zas a znova.
Melódia v mojom uchu
lahodí aj môjmu bruchu.

Neprestávam teda ochutnávať,
snažím sa nové slová do viet spájať.
Každému, komu touto rečou vravím,
chcem prinášať len dobré správy.

Tá moja reč nie je iná,
ako krásne zvučná slovenčina.

Kata Szabadiová: Jednoduchá odpoveď

Odpoveď na otázku: Kata, prečo máš rada slovenčinu? je veľmi jednoduchá. Stará mama, učitelia, kamarátky, spolužiaci....veľa dobrých ľudí okolo mňa vie po slovensky. Je to úplne prirodzené. Žijem totiž v Békešskej Čabe. V meste, ktoré nedávno spomínalo na svojich slovenských znovuzakladateľov. Prešlo už 300 rokov, ale naším mestom sa stále tiahne slovenská tradícia. Stráži ju Veľký evanjelický kostol, slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov so svojimi spolkami, ale aj slovenská škola. Tam patrím aj ja.

Už v materskej škole sme sa začali učiť po slovensky. Deň sme začínali i končili slovenským pozdravom, dopoludnia sme spievali slovenské pesničky a po slovensky sme sa aj „umývali“. Všetko, čo sme poznali, pýtali sme si po slovensky. Aj v škôlke, aj doma. Mamka bola spočiatku prekvapená, ale postupne sa učila so mnou. Roky plynuli. Stala som sa školáčkou. Vďaka škole som navštívila veľa slovenských programov. Každý rok sa teším na Dolnozemský jarmok, kam prídu aj ňaničky z Komlóša, ktoré pečú nenapodobiteľné parené gule – kvasienke. Ešte nikdy ma nesklamali. Prišli vždy. Vôňa, ktorá sa šíri z ich stánku, pritiahne všetkých. Tam miniem najviac grajciarov. Nechcela som sa len pozerať na programy, ale byť aktívna. Hrám v školskej hudobnej skupine na flaute a na gitare. Vystupujeme veľmi často nielen na programoch v škole, ale pozývajú nás aj iné slovenské organizácie.

So spolužiakmi som sa vďaka škole dostala do mnohých táborov na Slovensko a do krajín, kde žijú Slováci. Pre mňa ako dievča z nížiny bolo územie Slovenska úplne neznáme. Ihličnaté stromy, jaskyne, hory, ktoré dosahujú oblohu, to všetko bolo pre mňa nové a fascinujúce.

Teraz som tu, v prvom ročníku na slovenskom gymnáziu. Stále chodím do tej istej brány a slovenský jazyk sa stal súčasťou môjho života. Nevadí mi to, lebo aj vďaka nemu som začala častejšie cestovať po svete, spoznávam nové kultúry a stretávam zaujímavých ľudí, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi. V inej škole by som asi nemala toľko príležitostí.

AR

Foto: matica.sk

Menoslov ocenených nájdete tu.

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.