Príchod jari je pre maturanta obdobím náhleho „študijného prebudenia“. Zvyšujúce sa nároky zo strany učiteľov, neustále zdôrazňovanie dôležitosti maturitnej skúšky zo strany rodičov a zaneprázdnenosť štúdiachtivých spolužiakov ho núti siahnuť po osvedčených stratégiách, ktoré už predchádzajúcim generáciám pomohli zvládnuť skúšku dospelosti. Naplánuje si konzultačné hodiny so všetkými pedagógmi, s múdrejšími spolužiačkami termín spoločného štúdia a zmieri sa s tým, že bude v škole tráviť viac času ako zvyčajne. Veď je to len na pár mesiacov!

Tohtoročným maturantom do rokmi prevereného plánovania zasiahla globálna pandémia, ktorá ich zatvorila doma. Mozgové závity ich presviedčajú, že sú doma, nie v škole, tak sa treba podľa toho správať. Vonkajší tlak sa zrazu stratí, žiadni učitelia s hromadou papierov, žiadne popoludňajšie doučovanie, žiadne xeroxovanie zadaní, žiadni spolužiaci... No ani žiadna pochvala či uznanie. Hľadajú sa dôvody, prečo neštudovať. Myseľ zatemňujú obavy z budúcnosti. V novej realite uprostred globálnej pandémie je ťažké udržať si motiváciu. Maturanti čabianskeho slovenského gymnázia však zvládli aj túto neočakávanú nástrahu. Nečakali, ale začali si pripravovať vlastnú taktiku, vsadili na vrodenú schopnosť človeka zamerať sa na dosiahnutie cieľa bez vnuknutia odinakiaľ. A ten cieľ – písomná maturitná skúška – sa neuveriteľne rýchlo blížil. Už nebol priestor na výhovorky. Moderná technika, ktorá im počas štúdia slúžila ako prostriedok relaxu, sa stala pracovným nástrojom. Zadania a úlohy sa začali hromadiť v online učebni. Odhodlanie, usilovnosť, samostatnosť a túžba naplniť svoje sny o ďalšom štúdiu sa stali hybnými silami, ktoré pomohli študentom 12. triedy dospieť (nielen fyzicky)... Dospieť až k vytúženému maturitnému vysvedčeniu, ktoré si prevzali 11. júna z rúk predsedníčky komisie Moniky Szabovej. Pri pohľade na nastúpených mladých dospelých si celá maturitná komisia uvedomovala jedinečnosť chvíle. Stál pred nimi prvý ročník maturantov, ktorý mal odísť zo školských lavíc bez rozlúčky. Ale neodišiel. Vedenie školy spolu so študentmi 11. triedy pripravili už absolventom a ich rodičom komorný, no veľmi dojímavý program. Nechýbalo tradičné odovzdávanie batôžkov a štafety bohatšej o ďalšiu stuhu. Na krásne časy strávené s triedou si zaspomínala Ildikó Kissová Szabóová a z úst riaditeľky Edity Pečeňovej zaznelo úprimné želanie: aby nikdy nezabudli, čo ich robí výnimočnejšími v porovnaní s inými gymnazistami. Je to znalosť slovenčiny, ktorá im v budúcnosti môže pomôcť získať vytúženú prácu a možno i zachrániť život. Čerství maturanti nezabudli poďakovať tým, ktorí im na ceste k dospelosti podali pomocnú ruku, rodičom a učiteľom.

Z čabianskeho slovenského gymnázia odchádza 17 mladých ľudí, ktorým sa aj v nepriaznivej situácii podarilo dosiahnuť vynikajúce výsledky. Dvanásti získali zo slovenčiny jazykovú skúšku typu C komplex, 11 študentov vyšší stupeň a jedna študentka stredný stupeň, a šiesti komplex stredný stupeň jazykovej skúšky z anglického jazyka. Vždy, keď školu opúšťa takáto trieda, sme spokojní, že naše úsilie bolo odmenené. Na to, aby malo naše gymnázium i materiálne podmienky vychovávať životaschopné generácie, sa rozhodla prispieť aj pani predsedníčka, ktorá venovala celý svoj honorár škole. Ďakujeme!

Našim absolventom prajeme veľa úspechov!

Zuzana Benková

Foto: Marianna Fábiánová