Bolo by zbytočné rozpisovať sa, v čom je iné toto leto ako ostatné. Používanie masiek na tvár, rukavíc a antibakteriálnych gélov sa dlhodobo vrylo do našej pamäti, do 16. marca neznáme pojmy ako práca z domu, alebo digitálne vzdelávanie sa stali každodennou súčasťou nášho života. Napriek tomu školy nevynechali možnosť usporiadať družinové tábory. Nebolo to inak ani v Základnej škole Józsefa Beneho v Pišpeku. Podobná dvojtýždňová séria programov je už roky neoddeliteľnou súčasťou ich školského roka.
Do družinového tábora sa učitelia tentoraz pustili za iných okolností a s menším rozpočtom, predsa sa im podarilo vyčariť zaujímavé a rušné predpoludnia i popoludnia pre žiakov školy. Záujemcov bolo viac než dosť, veď aj deťom chýbali školské priestory, v ktorých za normálnych okolností dennodenne prežívali svoje starosti a radosti, spolužiaci, kamaráti, ale aj pedagógovia. Družinové tábory znamenajú pre deti akýsi sviatok, keď zoradené do skupín môžu príjemne stráviť letné prázdniny a čosi sa aj naučiť. Vtedy aj škola zmení svoju funkciu, môžu sa v nej robiť veci, ktoré sú počas školského roka prísne zakázané. Programy tohtoročného tábora podporila miestna Slovenská národnostná samospráva spolu s Nadáciou pre Pišpek.
Domáci sú hrdí na to, že sa deti v škole oboznámia s nehmotným kultúrnym dedičstvom Pišpečanov. Tanec, hra na hudobnom nástroji a spev predstavujú len zlomok toho, čo im učitelia poskytujú deň čo deň. Folklórna studnica obcí z povodia Galgy je našťastie plná zachovalých fragmentov. Nie je teda prekvapujúce, že kľúčovým programom družinového tábora bola škola tanca, ktorú viedla umelecká vedúca mládežníckej zložky folklórneho súboru Pišpek Melinda Szokoliková. Zamestnanie sprevádzali hudobníci Bence Kánai, Bálint Jobbágy a András Pachert.
Ďalšou hodnotnou zložkou života človeka je dedičstvo predkov, s ktorým sa mládež mohla oboznámiť v tvorivých dielňach. Mladí hrnčiari sami si vyrobili rozličné nástroje a ozdobné predmety. Odvážnejší si vyskúšali aj točenie na hrnčiarskom kruhu. Pri iných príležitostiach deti viazali kľúčenky a náramky so svojimi bývalými spolužiakmi, ktorí vykonávali svoju povinnú verejnoprospešnú službu.
Príslušnosť k jednej spoločnosti vo veľkom podmieňuje reč a jazyk. V desiatich táborových dňoch sa našiel čas aj na slovenské jazykové hry. Na starosti to mali učiteľky Erika Zemenová Palečková a Emese Gimesiová Szokolová. Aj keď veľa detí je v rozpakoch, pokiaľ ide o zmenu jazyka, čoraz viac počuť pri voľnočasových aktivitách a na školských chodbách slovenčinu.
Počas dvoch týždňov si na svoje prišli aj vyznávači športov. Na školskom dvore žiaci súťažili na nohou poháňaných autíčkach a mohli sa tešiť aj návšteve polície. Strážcovia zákona priniesli prekážkovú dráhu. Po jej poskladaní si súťažiaci osviežili svoje vedomosti o bezpečnej cestnej premávke, jazde na bicykli, a vypočuli si aj interaktívnu prednášku o prevencii kriminality. Téma ich očividne zaujímala, policajtom položili veľa otázok a podelili sa aj o svoje skúsenosti.
Ani v tomto roku organizátori nevynechali túru. V príjemnom letnom počasí sa táborníci vybrali k miestnemu jazeru. Našťastie sa rozpršalo až po programe, ktorého témou bolo pozorovanie vtákov. Následne si deti zahrali tradičnú abstraktnú hru pochádzajúcu pravdepodobne zo starovekého Egypta, Mlyn. Zamestnanie viedla E. Zemenová Palečková, ktorá veľmi kreatívne využila recyklovateľné vrchnáky zaváranín na tento účel.
Tohtoročnou novinkou bolo, že do každej triedy rozmiestnili odpadkové koše na selektívne triedenie, aby sa deti naučili separovať odpad, a aj počas dňa vedome oddeľovali recyklovateľné odpady. Medzi najžiadanejšie pohybové aktivity každého tábora patrí číselná vojna. Do hry sa pustili s veľkým nadšením. Po dvoch zábavných a poučných týždňoch sa deti rozlúčili so svojimi rovesníkmi, učiteľmi a školou, ale obohatili sa o mnohé skúsenosti i zážitky.
Márta Juhászová Pázmándiová/AR
Foto: autorka