Od 11. 11. prebieha vyučovanie na stredných a vysokých školách v Maďarsku prostredníctvom internetových sietí. Študenti sa zúčastňujú dištančného štúdia zo svojho domova, pedagógovia vyučujú tiež na diaľku. Maďarská vláda na základe rozhodnutia parlamentu vydala nariadenie o predĺžení stavu mimoriadnej epidemiologickej situácie do 8. februára 2021.

Platnosť mimoriadnych opatrení v rámci ochrany proti šíreniu nového druhu koronavírusu zavedených 4. a 11. novembra budú platné až do 11. decembra. Študenti našich dvoch dvojjazyčných gymnázií, v Békešskej Čabe a v Budapešti sa vrátili domov, lebo aj internáty sú zavreté. Ako zvládajú učitelia, stredoškolskí profesori svoju úlohu, opýtali sme sa v mene našich čitateľov riaditeliek inštitúcií spravovaných Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku.

V Békešskej Čabe je pedagogický zbor vyčerpaný a vydesený

– Situácia je oproti jari zložitejšia, – povedala riaditeľka Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a študentského domova s vyučovacím jazykom slovenským v Békešskej Čabe Edita Pečeňová. – Na jar sme nemali infikované deti, ani kolegov. Teraz sa objavil koronavírus v materskej škole a preto sú v jednej skupine mimoriadne prázdniny. V jednej triede základnej školy máme žiaka, ktorý je kontaktnou osobou svojho infikovaného otca, tiež je pozitívny, preto sú všetci žiaci triedy v dištančnom vyučovaní. To bolo v piatok 13. novembra a ďalší pondelok nám už chýbalo 7 pedagógov. Dvaja čakajú na výsledky testov, štyria majú infikovaných rodinných príslušníkov, dvaja majú iné ochorenie a sú práceneschopní.

– Ako sa vám darí riešiť úlohy vyučujúcich? Predpokladám, že väčšia časť ich učí aj na vyššom stupni základnej školy, aj na gymnáziu, kde pokračujete v online vyučovaní.

– Každý náš pedagóg učí aj tam, aj tam. Rozdelili sme si kabinety a gymnaziálne triedy. Učiteľ odučí hodinu v triede na vyššom stupni, potom si zoberie laptop a prejde buď do prázdnej triedy, buď do kabinetu a odučí hodinu naživo, pričom si musel už dopredu pripraviť všetky pomôcky, ktoré svojim žiakom bude cez Google Classroom ukazovať. Málo spávame, lebo všetko, čo musí učiteľ prednášať, si musí vyrobiť digitálne, potom to vyložiť, aby to všetci žiaci videli a popritom je zároveň prítomný.

– Pomáhali vám skúsenosti z predchádzajúceho dištančného vyučovania?

– Veľmi. Práve na nich sme stavali. Keď parlament prijal rozhodnutie o prechode vyučovania na digitálny spôsob, sme si sadli, poradili sme sa, spresnili sme, čo nám chýbalo na jar, a čo môžeme urobiť, aby sme to eliminovali. Nariadenie nám dovoľuje, aby sme pozývali deti do školy v menších skupinkách. Pre maturitný ročník je to veľmi osožné. Prichádzajú raz, dvakrát týždenne do školy a opakujeme, vysvetľujeme. Nevieme, veď to nikto nevie, dokedy bude trvať pandémia, dokedy budeme učiť takýmto spôsobom. Žiaci musia byť na maturity pripravení. Nepýtajte sa ma, kto túto prácu financuje, lebo to všetci moji kolegovia robia zdarma, práve tak, ako aj zastupujú len za moje ďakujem.

– Všetci kolegovia, ktorí sú v karanténe, sú práceneschopní?

– Tí siedmi, ktorí chýbajú, nemôžu učiť digitálne, lebo nikto z nich neučí na gymnáziu. Zastupujeme ich. Všetci sme vyčerpaní a veľmi sa bojíme.

– Podľa prísľubu predsedu vlády vás budú pravidelne testovať.

– Možno áno, nejaké prípravy badám, len neviem odkedy, a ako. Vôbec neviem, kto bude učiť za tých učiteľov, o ktorých vysvitne, že sú pozitívni. Keď budú na maródke, z čoho budú žiť, keď im oklieštia ešte aj tie mizerné platy, aké dostávajú.

V Budapešti tiež nemajú na výber

V budapeštianskej inštitúcii museli jednej triede predĺžiť jesenné prázdniny, lebo sa našli viacerí pozitívni žiaci. Sedem učiteľov ochorelo. Jedna z ich profesoriek je, žiaľ, v nemocnici. Ako pre našich čitateľov povedala zástupkyňa riaditeľky Materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti Ružena Frayová, na digitálne vyučovanie boli vďaka stredoškolskej profesorke informatiky Angele Hippikovej dôkladne pripravení pedagógovia, aj študenti. Žiakov základnej školy zobrala do informatickej parády učiteľka Mária Kišová.

– Mohli ste aplikovať skúsenosti z jarného dištančného vyučovania? Čo vám robí ťažkosti, čo nemáte radi, prípadne má aj prednosti?

– Väčšina učiteľov pracuje aj na základnej škole, aj na gymnáziu. Veľmi ťažké je striedať hodiny online, offline a v triede. S digitálnym, online vyučovaním nemáme nijaké problémy. Pripravili sme sa na to. Mali sme poradu, na ktorej sme sa naučili používať systém Microsoft Teams. Deti si nacvičili potrebné zručnosti na hodine informatiky. Používali sme tieto schopnosti od začiatku školského roku. Učiteľ vysvetľuje novú látku, prípadne konzultuje, vysvetľuje, keď niekto niečomu neporozumel. Cez tento program preposielajú pedagógovia aj úlohy, ktoré majú žiaci vypracovať samostatne. Pracujeme podľa rozvrhu. Každý študent presne vie, kedy, akú hodinu bude mať. Vypracované práce posielajú späť, ktoré potom učitelia opravia.

– Maturanti dostávajú viac informácií?

– Poskytli sme im možnosť na konzultácie a zvýšený počet hodín z maturitných predmetov, čo naši študenti ochotne využívajú. Pre učiteľov je to robota navyše.

– Zaplatí za to niekto?

– Nikto nič. Takisto sme nedostali za to honorár ani na jar, ani teraz. Vraj nás budú tentoraz testovať. Zatiaľ si nevieme ani predstaviť, akým spôsobom. Čo sa zastupovania týka, aj na to sme sa pripravili. Rozvrh sme urobili už v septembri tak, aby mal každý učiteľ voľné hodiny a mohli sme ho poslať zastupovať. Nemáme na výber, učíme. Držíme sa.

Do konca kalendárneho roku, do zimných prázdnin, zostáva ešte niekoľko týždňov. Všetci, nielen pedagógovia a žiaci, aj ich príbuzní, rodičia, známi sú v napätí, ako sa situácia vyvinie. Počet nakazených, aj úmrtí dennodenne stúpa. Ako povedala na televíznych obrazovkách hlavná hygienička v Maďarsku Cecília Müllerová, už každá rodina má vo svojom okolí niekoho, kto je nakazený, niekoho, kto trpí ochorením vírusom COVID-19 rôznej závažnosti. Národnostní pedagógovia sú otrasení smrťou riaditeľa chorvátskej národnostnej školskej inštitúcie Miroslava Krležu v Pätikostolí, Gábora Zoltána Győrváriho. Mal len 61 rokov a vyzeral plný sily. Smúti za ním rodina, a tiež kolegovia a študenti. Aké opatrenia majú v školách zaviesť, aby prežili v zdraví všetci? Koľkokrát musia riaditeľky bojovať s rodičmi, ktorí sa ohrádzajú proti noseniu rúšok v škole. Určite je ťažké dýchať do rúška celý deň, ktoré zvlhne a nadobúda pach, bráni nadýchnutiu a prekáža vidieť mimiku, počuť hlas pedagóga. Musíme si ale uvedomiť, aké je dôležité urobiť všetko preto, aby sme nemuseli strácať národnostných pedagógov, ktorých je beztak čoraz menej. Aby rodičia nemuseli suplovať prácu učiteľov, lebo ktovie, ako by budúce generácie skončili...

Erika Trenková

Foto: minedu.sk, archív ĽN