Fašiangy sú súčasťou tradície mnohých národov a symbolom veselosti, zábavy a karnevalov. Predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Tá tento rok pripadá na 17. február. Veľmi obľúbenou zvyklosťou sú školské a dedinské fašiangové plesy, na ktorých sa v maskách zabávajú dospelí i mládež. Celosvetová pandémia, ktorá sa už rok šíri aj v našich končinách, tohto roku nedovolí, aby sa uskutočnili stretnutia takéhoto typu.
Fašiangové obrady sú odjakživa spojené s očakávaním zmien v prírode a svojským humorným spôsobom menia zavedené poriadky a normy. Keď som sa detí opýtal, ako by sme mohli patrične osláviť toto obdobie, samozrejme, s akceptovaním prísnych bezpečnostných opatrení, všetky boli toho názoru, aby sme urobili virtuálnu prehliadku tradičných masiek. Návrh potešil aj vedenie Slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch, ktoré „súťaž“ rozšírilo na všetky ročníky. Na účasť bola potrebná patričná dávka odhodlania, vytrvalosti a v neposlednom rade kreativity. Na hodine slovenskej vzdelanosti, predovšetkým žiaci vyššieho stupňa začali zbierať nápady, na ktoré je internet priam stvorený. Keďže fašiangy majú byť o pestrosti a zábavnosti masiek, školské kolektívy sa ihneď rozdelili na niekoľko táborov. Bola skupina, ktorá sa rozhodla vyrobiť jednu z najstarších masiek, Slameníka alebo kurinej baby, ktorá symbolizuje obilie a hojnosť. Slameník bol celý obtočený slamou, kurina baba mala len slamenú sukňu. Na ich hlavách však nemohli chýbať korunka z prekrížených povriesiel alebo kláskov obilia a zvonček. Niektorí žiaci uprednostnili postavy zvierat a vyhľadali, že k najčastejším fašiangovým maskám patril turoň, čiže býk. Zviera symbolizovalo silu a plodnosť. Základ masky tvorila napodobenina volskej hlavy na tyči s otvárateľnou papuľou a so zvoncami na rohoch. Muž, ktorý sa schovával v maske, bol zakrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. S turoňom chodila skupina ľudí, ktorých nazývali turôni. Sprevádzali ich muzikanti. Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili. Do hnojiska potom zapichli prút, ktorým pošibali stádo pri prvom výhone. Fašiangové obchôdzky s turoňom sú na Slovensku známe aj dnes. Zvedaví žiaci zistili aj to, že jednou z najstarších zvieracích masiek je koza s otváracou papuľou vedená na tyči, často so zvoncom na šiji, a obľúbený je aj medveď v kožušinovom odeve, alebo vyrobená zo slamy či hrachoviny. Po niekoľkých minútach hľadači vo svete tradícií našli aj ďalšie zaujímavé masky ako napríklad mužov preoblečených za ženy, prespanky alebo cigánky. Tieto postavy mali aj svoje typické rekvizity – ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, zvonce a hrkálky. Slúžili jednak na upútanie pozornosti bubnovaním, zvonením na zvoncoch, hrkaním hrkálkami, práskaním bičov, ale chlapi ich využívali najmä na zbieranie výslužky. Našla sa však aj taká skupina, ktorá sa rozhodla zhotoviť benátske masky a iné novodobé kostými. Veľmi osviežujúce bolo sledovanie zostrihu RTVS zo 44. Krajanskej nedele Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve z roku 2017. V programe s názvom Masky a maškary v ľudovej kultúre bolo zvykoslovné pásmo Rozlúčka s basou v podaní folklórnej skupiny Pišpek z Pišpeku a Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina zo Srbska. Jedna z najznámejších ľudových hier, ktorá pred štyrmi rokmi bola zinscenovaná v preplnenom detvianskom amfiteátri, je o vyvrcholení zábavy v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou, keď sa pochovávala basa. Pri symbolickom pohrebe vystupovali kostýmové postavy kňaza, kostolníka alebo rechtora i smútiacich „pozostalých“. Kňaz parodujúc obrad rozlúčky pri cirkevnom pohrebe ohlásil koniec zábavy a lúčil sa s basou, ktorú za náreku prítomných vyniesli von zo sály. Veršované texty, ktoré si skladali účinkujúci, boli aktualizované známymi príhodami a vlastnosťami miestnych ľudí.
Slovenská národnostná škola v Mlynkoch sa pustila do veľkého projektu, ktorého úlohy očividne zaujali žiakov. Ich práce učitelia plánujú vystaviť v priestoroch výchovnovzdelávacej inštitúcie. Žiakov však ešte čaká jedno prekvapenie, spolu so svojimi učiteľmi sa môžu hravo naučiť prípravu tradičných jedál tohto obdobia ako fánky, šišky alebo huspenina. COVID-19 nám neumožnil všetko, čo je spojené s fašiangovým obdobím, nič však nie je stratené. Na to, aby si ho človek užil, netreba veľa, len odhodlaná mládež a kreatívni učitelia.
AR
Foto: autor