Slová ako epidemiologické konzílium, ochranné masky, antigénové testy, antibakteriálny gél, dezinfekcia rúk, celoplošný skríning alebo dištančné vzdelávanie sa od marca minulého roka stali súčasťou nášho každodenného života. Najmä vzdelávanie na diaľku sa zaviedlo tak rýchlo, že pôsobilo bolesti hlavy nielen riaditeľom, učiteľom, ale aj rodičom a deťom. Keďže skoro celý vlaňajšok sa dial v tieni epidémie, aj väčšina tém nového čísla metodického časopisu Slovenčinár sa týka prechodu z prezenčného vyučovania na dištančné, články rozoberajú skúsenosti, klady a zápory jednej aj druhej formy.

Obsah časopisu predznamenáva aj obal aktuálneho vydania. Sú na ňom vyobrazené siluety častíc vírusu a v strede je prenosný počítač, ktorý má na obrazovke diagram a text. Titulná strana je oproti minulým ročníkom jednoduchšia, ale pôsobí príjemne. Príspevky aj tentoraz pochádzajú od kolegov – učiteľov z Chorvátska Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovenska, čo symbolizuje päť štátnych vlajok. Ďalšou pútavou novinkou sú farebné obrázky, presnejšie kresby detí o koronavíruse. Zaujímavé je riešenie, že jednotlivé príspevky sú ilustrované kresbami žiakov pochádzajúcich z tej istej krajiny ako ich autori. Škoda, že čitateľ sa nedozvie, či tieto práce žiakov sú výsledkom nejakej súťaže alebo individuálnej výzvy.

Učiteľ a žiak sa potrebujú navzájom

„Tohtoročné číslo je verným obrazom nášho sveta, ktorý sa pod vplyvom koronavírusovej pandémie zmenil na nepoznanie. Pedagógovia z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska píšu v ňom o svojich skúsenostiach z roka, v ktorom počas svojej práce potrebovali veľkú dávku kreativity, empatie a duševnej sily. Človek je sociálna bytosť. Ľudské komunity, vrátane spoločnosti detí a národnostných kolektívov, držia pri živote osobné stretnutia. Osobnosť dieťaťa sa vyvíja v interakcii s rovesníkmi, ale aj práca pedagóga si vyžaduje komunikáciu s kolegami,“ prihovára sa čitateľom na prvých stranách najnovšieho vydania Alžbeta Hollerová Račková. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), vydavateľa časopisu, je však presvedčená, že prínosom tejto situácie je obohatenie sa pedagógov o nové skúsenosti, ktoré budú užitočné aj počas neodkladnej modernizácie školstva. Edita Pečeňová v rubrike Slovo šéfredaktorky píše o zodpovednej práci národnostných učiteľov, ktorí majú oveľa viac úloh a zodpovednosti. „Veľmi často na ich pleciach ležia osudové úlohy zachovania a pestovania nášho jazyka, kultúry a tradícií,“ uvádza. „Do najnovšieho čísla Slovenčinára sme zaradili skúsenosti, myšlienky i nápady slovenských národnostných pedagógov z dolnozemského priestoru [...]. Vo výnimočnej dobe sa zrodilo výnimočné číslo nášho Slovenčinára, ktoré je svedectvom neúnavnej práce národnostných pedagógov,“ avizuje šéfredaktorka.

Odovzdávanie vyznamenaní v úzkom kruhu

Vždy na prvých stranách časopisu Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku, ktorý je jedinou národnostnou metodickou publikáciou v Maďarsku, ako aj slovenským pedagogickým časopisom vychádzajúcim za hranicami Slovenska, figurujú aktuality zo života pedagogickej obce. Aj terajšie číslo sa zaoberá Cenou Samuela Tešedíka za rok 2020 ale, na moje prekvapenie, nepredstavuje životnú dráhu vyznamenaných. Čitateľ sa dozvie len to, že kto z ktorej krajiny a v akej kategórii získal cenu. Netvrdím, že toto riešenie je zlé, ale ocenení by si zaslúžili aspoň zopár viet, aby aj laický záujemca „bol v obraze” o ich živote. Za celoživotné dielo ako významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí Cenu Samuela Tešedíka získal Miroslav Ivan Ambruš z Rumunska. Ružena Červenská zo Srbska bola odmenená za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí. Anna Hrková zo Srbska získala prestížnu cenu za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí. Z predstaviteľov slovenskej národnosti v Maďarsku bola odmenená Zuzana Lauková za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí. Za úspechy v oblasti školstva a vzdelávania, presnejšie za prínos a tvorivosť vo výchovno-vzdelávacej práci s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, zriaďovatelia udelili pamätné listy okrem Štefana Sýkoru z Rumunska, Jozefa Kvasnovského z Chorvátska a Felixa Chillu z Rumunska aj Erike Zemenovej Palečkovej z Jače.

Skúsenosti z virtuálneho sveta

Z 13 príspevkov od pedagógov z Chorvátska, Rumunska, Slovenska, Srbska a Maďarska pre obsiahlosť vyberáme iba tie naše. Ako tretiu v poradí si môžeme prečítať zaujímavú štúdiu riaditeľky výchovno-vzdelávacej ustanovizne v Békešskej Čabe. E. Pečeňová sa s pedagogickou obcou podelí o skúsenosti s digitálnym spôsobom vyučovania. Autorka si pod lupu zobrala všetky stupne edukácie, teda nižší, vyšší stupeň a gymnázium. V každom segmente sa podelí o pozitíva, negatíva dištančného vyučovania, ako aj o to, ako škola riešila niektoré problémy. Dochádza k záveru, že niektoré prvky digitálneho vyučovania by mali byť zabudované do každodennej práce škôl, táto forma zintenzívnila spoluprácu medzi rodičmi a školou, ako aj umožnila dávať študentom úlohy nového typu. Je tej mienky, že z hľadiska zvýšenia efektivity je potrebné zabezpečiť moderné komunikačné prostriedky a učebné programy.

Odborný rast zo spätnej väzby

O prechode na digitálne dištančné vyučovanie píše aj riaditeľka slovenskej školy v hlavnom meste. Júlia Szabová Marloková vo svojej štúdii stručne zhrnie udalosti pred vypuknutím epidémie a následne zvolené formy a metódy. V druhej časti príspevku vyhodnotí dotazník, ktorý sa týkal digitálneho vyučovania. V online prieskume sa o svoju mienku podelili rodičia žiakov nižšieho a vyššieho stupňa, ako aj gymnazisti. „Dotazníkom sme chceli dosiahnuť, aby sme pomocou hlavných aktérov edukačného procesu získali celkový prehľad o tejto pre nás všetkých zaťažujúcej etape vzdelávania. [...] Naša hypotéza, ktorá predpokladala, že väčšina žiakov, študentov a ich rodičov bola spokojná s naším provizórnym riešením bezproblémového priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu počas obdobia mimoškolského digitálneho pracovného poriadku, sa naplnila,“ uvádza J. Szabová Marloková.

Neustále treba držať krok a inovovať

Školská referentka CSSM Erika Lázárová vo svojom príspevku s názvom Pomocná ruka slovenskému národnostnému školstvu predstaví udalosti, ktoré predchádzali 16. marcu 2020, teda prechodu na e-learning. Spomína, že v roku 2009 po dlhoročných rokovaniach s ministerstvom školstva sa podarila reforma učebných pomôcok v dvoch etapách. „V súčasnosti prebiehajúci dvojročný rozvoj učebných pomôcok rozbehnutý v roku 2019 v rámci európskeho projektu EFOP sa sústreďuje len na zmodernizovanie zastaraných a vytvorenie chýbajúcich učebníc,“ píše o prebiehajúcom projekte. E. Lázárová v nasledujúcej časti svojho príspevku píše o doškoľovaniach, ktoré sú obľúbené medzi slovenskými vychovávateľmi a učiteľmi v Maďarsku. Autorka spomenie aj dve platformy na pomoc učiteľom: facebookovú skupinu Slovenčinári v Maďarsku a Slovenskí národnostní pedagógovia materských škôl v Maďarsku.

Reforma ako blesk z jasného neba

Učiteľka dvojjazyčnej základnej školy z Nového Mesta pod Šiatrom Dagmar Kötelesová vo svojom článku s názvom Ako korona zreformovala školstvo píše o svojich subjektívnych dojmoch. „Dištančné vzdelávanie, alebo ináč vzdelávanie na diaľku, za bežných okolností nenahrádza klasické vyučovanie, ale dopĺňa ho a pozdvihuje na vyššiu úroveň využívaním atraktívneho multimediálneho obsahu a moderných technológií,“ konštatuje a dodáva, že táto forma kladie väčšie nároky na učiteľov pri príprave na vyučovanie, ako aj na rodičov. „Do budúcna by určite pomohlo, keby ministerstvá školstva na Slovensku a v Maďarsku promptne reagovali na vzniknutú situáciu a čo najskôr začali organizovať pre učiteľov školenia, ktoré by nás pripravili na to, ako učiť z domu,“ píše D. Kötelesová.

Známe témy v novom šate

Posledná téma slovenského pedagogického časopisu Slovenčinár pochádza od Moniky Szabovej a je o Rámcových učebných osnovách. Autorka najsamprv stručne zhrnie štruktúru smerníc národnostnej výučby a rozvíjacích úloh slovenského jazyka a literatúry. „Na vytvorení materiálu týchto veľkých celkov pracovali dva tímy. Jedna skupina sa zaoberala jednojazyčnou a dvojjazyčnou národnostnou výchovno-vzdelávacou formou, kým druhá skupina mala na starosti vytvoriť materiál pre národnostné školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, pre rozšírené jazykové a pre doplnkové národnostné výchovno-vzdelávacie inštitúcie,” píše vo svojom príspevku. Zdôrazňuje, že skupiny mali na zreteli, aby v nových dokumentoch boli zahrnuté najdôležitejšie požiadavky vedúce k rozvíjaniu a prehlbovaniu základných znalostí. „Pre jednotlivé typy škôl a predmety sme zostavili taký obsah, prostredníctvom ktorého sa žiak posilňuje vo svojej príslušnosti k národnosti, spoznáva, odovzdáva a rozširuje hodnoty slovenského jazyka. Veľký dôraz sme kládli na celý vyučovací proces, v rámci ktorého žiak spozná históriu, dejiny, kultúru a tradície Slovákov a Slovákov v Maďarsku, ako aj vývin slovenského jazyka a literatúry,” dodáva s tým, že pracovný kolektív učiteľov pri zostavovaní jednotlivých tém nezabudol ani na modernizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá je tam zastúpená vo veľkej miere.

Aktuálne vydanie Slovenčinára nesklamalo. Časopis určený predovšetkým pre pedagogickú obec opäť poskytuje niekoľko metodicko-odborných nápadov, ale tento krát je ich oveľa menej. Autori opisujú, ako sa školy popasovali s dištančným vyučovaním. Čitateľ – učiteľ môže porovnávať, zamyslieť sa a obohatiť sa o niekoľko nápadov do prípadného ďalšieho prechodu do virtuálneho sveta.

AR

Foto: Andrea Kiššová