Maďarsko vyhlásilo prísny lockdown. Od pondelka budú najmenej dva týždne zatvorené nielen obchody, ale aj školy a škôlky – preletela svetom začiatkom marca správa o prísnejších opatreniach vlády. Vírusu teda „podľahli“ aj výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ktoré štát zatvoril do 7. apríla. Otvorenie je však v nedohľadne, tretia vlna koronavírusovej nákazy zatiaľ neustupuje. Ako vplýva opätovné zatvorenie na ľudí? Aké prostriedky sú na to, aby vedeli učitelia pokračovať vo svojej práci dištančne? Ako prijali slovenské národnostné školy v Maďarsku rázne rozhodnutie štátu? Odpovede na tieto otázky možno nájdete na týchto stranách.

Vplyv dištančného vzdelávania na psychiku

„Úloha školy nespočíva len vo vyučovaní. Zohráva veľmi dôležitú úlohu v rozvíjaní osobnosti dieťaťa, poskytuje zázemie na každodenné sociálne interakcie a na sformovanie rovesníckych skupín, a vplýva aj na citovú inteligenciu jedinca. Základy tohto sú v základných školách a preto je dôležitá prezenčná forma vzdelávania,“ konštatovala školská psychologička Erika Szűcsová. Vlani robila aj prieskum medzi mládežou. Zistila, že dištančné vzdelávanie neobstojí v každom veku. „Treba rozdeliť malých a veľkých. Prváci a druháci inak prežívajú toto obdobie a ani rodičia nie sú pripravení na to, aby učili písanie, čítanie a naučili ostatné základné vedomosti. Dieťa má oveľa väčšiu potrebu cítiť prítomnosť učiteľa a spoločnosť školy. Práve tu sa v ňom formuje, že niečo robí pre potešenie učiteľa a pozitívny dopad má aj spoločná práca v triede. Toto je platné pre žiakov nižšieho stupňa. U vyšších ročníkoch badať väčšiu samostatnosť, viac sa tešia tomu, že nemusia sedieť v školských laviciach. Vlani som sa ich pýtala, čo im chýba v dištančnom vzdelávaní. Vraveli, že šaškovanie cez prestávky, hry a spoločné debaty so spolužiakmi,” povedala odborníčka. E. Szűcsová nepokladá online vyučovanie za formu, ktorá sťažuje percepciu a recepciu dieťaťa. „Myslím si, že keď sa medzi učiteľom a žiakom vytvoril nejaký vzťah, hodina sa môže konať trebárs aj telefonicky. Podľa mňa vyučovanie nie je pre dieťa ťažšie. Učiteľ pozná svojich žiakov a aj hodiny môže odučiť takisto ako v prezenčnej forme,“ zdôraznila psychologička s tým, že keby neznámy človek začal učiť triedu, malo by to negatívny účinok na výsledky žiakov, lebo nepoznajú jeho osobnosť ani metódy. Ako môže pomôcť školský psychológ deťom a rodičom počas dištančného vyučovania? „Situáciu môžem len sledovať. Kolegom som poslala rozličné materiály, ktoré majú uľahčiť ich prácu. Rodičia ma vyhľadávajú najmä preto, lebo majú problémy so správaním dieťaťa. Keďže oni majú doma úplne iné pravidlá, ťažko si vedia dať rady so svojimi ratolesťami. Ja im môžem odporučiť materiály alebo poradiť, ako vyriešiť problém,“ konštatovala E. Szűcsová.

Školský základný systém Kréta je pripravený

Čím sa rozšíril štátny IT systém podporujúci organizovanie vzdelávania verejných vzdelávacích inštitúcií, sme sa opýtali odborníčky pre verejné školstvo v Maďarsku. „Musím sa priznať, že administrátorom sa podarilo rozviť platformu, v rámci ktorej pracujeme my ako učitelia a vedieme administratívu. Už od novembra je tam vytvorený priestor na digitálnu spoluprácu (DKP). DKP som začala používať od 11. novembra a bola som rada, že som to vedela vyskúšať počas riadneho vyučovania. Platforma je vhodná na dištančné vzdelávanie. V spoločnom virtuálnom priestore môžeme hodiny rozšíriť o odkazy, interaktívne stránky, ktoré môžu pomôcť pri osvojovaní učiva. Zvykla som zdieľať rôzne zdroje, na iných platformách vytvorené úlohy. Minulý rok sme ich vyskúšali a vytvárali sme zaujímavé a lákavé úlohy pre žiakov. Rozvíjali sme však nielen naše, ale aj študentské digitálne kompetencie. Teraz už vieme za niekoľko minút vytvoriť motivujúce a hravé úlohy. Generácia Z rýchlo pochopí a reaguje na nové formy, ale pri jazyku je pre mňa stále na prvom mieste zafixovanie slov. Na to teraz už používam cez internet vytvorené kartičky, na kontrolu live skúšky,“ doplnila Monika Szabová. Odborníčka pre verejné školstvo je však skeptická ohľadne účinnosti virtuálnych hodín. „Myslím si, že nič nenahradí prezenčné vyučovanie. Deti si síce zvykli na to, ako správne ovládať digitálnu technológiu, a pomerne dobre sa pohybujú aj v DKP, ale je ťažké vyučovať jazyk bez kontaktu. Aplikovanie len dištančného vzdelávania nie je dobrou cestou,“ dodala. M. Szabová vykreslila aj aktuálny stav celoživotného vzdelávania učiteľov. „Kvalifikácie prebiehali cez letsmeet.hu. Ide o veľmi jednoduchú stránku, ktorá umožňuje, aby sme sa navzájom videli a rozprávali sa s učiteľmi, ktorí robili portfólio. Plocha je pre užívateľov prívetivá, funguje na podobných základoch ako školský priestor na digitálnu spoluprácu.“

Ostane nedobraté učivo

V Novohradskej župe, v Teranoch, vyučuje slovenský jazyk na nižšom a v Šápove hudobnú výchovu a techniku na vyššom stupni Zuzana Bágyonová, ktorú sme zastihli počas prípravy paprikáša zo sumca s tvarohovými rezancami. U nich rodičia žiadali dozor, ale popoludní už nám nič nebránilo v rozhovore. Keďže pracuje v oblasti, ktorá je podľa štatistických údajov chudobnejšia, aj ona dostala prenosný počítač. Podmienkou jeho získania bolo absolvovať 30 hodinový začiatočný kurz e-learning. Z. Bágyonová pokračovala ďalej, ukončila aj doškoľovanie pre pokročilých. Išlo o rozširovanie digitálnej kompetencie pedagógov. „Nie som typ človeka, ktorý má rád digitálny svet, ale odvtedy už oveľa smelšie používam digitálne platformy. Deti sa narodili do tejto virtuálnosti, lepšie ju ovládajú a my sa musíme priučiť,“ konštatovala Z. Bágyonová. Učiteľka dodala, že je oveľa ťažšie vyučovať cudzí jazyk, lebo na nižšom stupni nie sú deti také samostatné, vyžadujú úzky vzťah a pozornosť učiteľa a aj komunikácia s nimi je úplne iná ako cez počítač. „Musia mať pri sebe dospelého človeka doma, čo je veľmi ťažké v rodine. Rodič musí neustále stáť za ich chrbtom a byť nápomocný, len tak sa môže uskutočniť hodina. V terianskej škole, kde sa dovedna učí 26 detí, alternatívny rozvrh hodín zostavili podľa dôležitosti predmetov. V prezenčnom systéme bola spojená 1.-2. a 3.-4. trieda. Online sme vypracovali taký rozvrh hodín, aby hlavné predmety ako maďarčina, matematika a slovenčina mohli byť zvlášť. Tieto prebiehajú na google meet,“ ozrejmila. Z. Bágyonová hovorila aj o tom, že učitelia majú veľa administratívnej práce, musia sledovať a kontaktovať rodičov na mnohých platformách. „Pracujeme v online triednej knihe, v DKP a máme aj skupinu na sociálnej sieti, kam zapisujeme zadanie každej hodiny a všetky informácie. Rodičia odpovede alebo riešenia pošlú mailom alebo na messengeri,“ zmienila sa o komplikovanosti systému učiteľka. Z. Bágyonová je tiež toho názoru, že digitálna výučba nemôže nahradiť prezenčnú. „Dieťa musí každý deň prežiť školskú atmosféru a musí mať fyzický kontakt s učiteľmi i so spolužiakmi. Školy rozvíjajú mnohé spoločenské a sociálne kompetencie. Školský kolektív a život sa nedá nahradiť v digitálnej forme. Takýto typ vyučovania nie je účinný v ich veku,“ spomenula, s tým, že online svet neposkytuje možnosti na doučenie nedostatkov. Podľa nej takto vznikajú medzery, ktoré v budúcnosti môžu spôsobiť problémy.

Číha digitálna únava na všetkých?

Práca učiteľa neskončí po pracovnej dobe, mnohokrát sedí dlho do noci nad prezentáciami na nasledujúci deň. To je prípad učiteľky budapeštianskej slovenskej školy, ktorá v čase nášho rozhovoru pracovala do druhej ráno. „Digitálnu výučbu sme v našej inštitúcii spúšťali dvakrát. Od druhej polovice novembra vyučujeme dištančnou formou gymnazistov a v súčasnosti sme prešli na plnú dištančnú formu aj u žiakov základnej školy. Našťastie, situácia nás nezaskočila. Na základe minuloročných skúseností sme hneď od prvého dňa mohli pracovať v online priestore,“ spomenula Anita Holá. Hosťujúca učiteľka dodala, že najťažšou formou práce bola kombinácia prezenčného a dištančného vyučovania. „V rámci celého obdobia sa snažíme pracovať podľa riadneho rozvrhu a odučiť všetky predmety. V praxi to znamená prechádzanie z jedného priestoru do druhého v priebehu niekoľkých minút. Najhoršie situácie nastávajú, keď prestáva spolupracovať technika. Osobne sa mi viackrát stalo, že keď nastane technický problém, z počítača sa musím rýchlo pripojiť na prebiehajúcu hodinu cez tablet. Niekoľkokrát som musela využiť aj mobilný telefón. Vo všetkých zariadeniach mám preto nainštalovanú aplikáciu Teams,“ vysvetlila A. Holá, no zatiaľ sa jej každú hodinu podarilo doviesť do úspešného konca. Učiteľka prácu na diaľku vidí časovo náročnejšiu, a nielen pre deti. „Dlhšie obdobie dištančnej výučby na gymnáziu sa začína prejavovať na únave študentov, ale aj pedagógov. Každý, kto si túto formu práce vyskúšal, mi dá za pravdu, že príprava učiteľa na hodinu v online priestore je oveľa náročnejšia. Musíte mať pripravené množstvo materiálu, ťažšie sa pracuje s učebnicami a zošitmi, kontrola prác žiakov je doslova otročina. Ak niekto považuje za pozitívum fakt, že môžeme v tejto situácii pracovať z domu, oponovať mu môžem skúsenosťou z pracovného týždňa, keď sa zavriem v izbe a od pol ôsmej ráno minimálne do tretej, štvrtej poobede sa od počítača nepohnem. Po približne trojhodinovej prestávke sadám k práci znovu a pripravujem sa na ďalší deň,“ povedala A. Holá. Učiteľka sa podelila aj o to, že prednedávnom robili anketu do školského časopisu o online vyučovaní. „Mnohí žiaci si začali uvedomovať svoje schopnosti, začali sa viac venovať sebarozvoju, všímajú si viac ľudí vo svojej blízkosti a upevnili si s nimi vzťahy. Skoro všetci však na druhej strane pociťujú ľútosť z nedostatku priamych kontaktov so svojimi spolužiakmi. V tom ma veľmi prekvapili študenti nášho nultého ročníka gymnázia. Napriek tomu, že spolu v triede fungovali len dva a pol mesiaca, vytvorili si pekné väzby medzi sebou a na hodinách s nimi je často veselo, pomáhajú si, ale sa aj študentsky doťahujú, čím vznikajú vtipné situácie. „Všetci pociťujeme, že sme prišli o slobodu v rozhodovaní, kam pôjdem, kedy čo urobím, s kým sa stretnem, máme to tak akosi nalinajkované. Verím, že ten nádych po skončení pandémie bude z plných zdravých pľúc, s výkrikom hurá,“ dodala A. Holá.

AR

Foto: Zoltán Balogh/MTI, autor