Matne sa pamätám na hodiny techniky na základnej škole, keď celá trieda išla do dielne a z dreva vyrezávala rozličné hračky. Nemali sme lepiacu pištoľ, ale kladivo, klince, pílky, zveráky, skrutkovače, kliešte a brúsny papier. Naše výtvory sme potom zafarbili a nalakovali. Nakoniec sme ich vystavili vo výkladnej skrini vedľa zborovne.
Dnes by sme tento predmet našli pod názvom Človek a svet práce. Má však veľmi ďaleko od vyučovacieho princípu spred 30 rokov. Úloha učiteľa nespočívala len v rozvíjaní technických zručností, ale učiteľ poskytol aj priestor na spoznávanie základov stravovania a prípravy jedál, ľudových tradícií a remesiel. V našom prípade to vtedy prebiehalo tak, že v určitom mesiaci aktuálneho ročného obdobia sme do rúk dostali motyku, rýľ, hrable, lopatu a vybrali sme sa do školskej záhrady, kde už na nás čakala v horšom prípade neobrábaná pôda, v lepšom rastliny na okopávanie alebo polievanie. V súčasnosti všetky tieto praktické vyučovacie hodiny sa preniesli do oblasti teórie a niekedy mám pocit, že dieťa nevie, ktorá zelenina a ovocie sa ako sadí a či sa úroda oberá alebo zbiera zo zeme. Učebnica síce ponúka dostatočné informácie o obrábaní pôdy a o pestovaní, ale nie každý žiak to vie spojiť do jedného celku, celý proces musí prežiť na vlastnej koži, musí to vyskúšať. Práve táto myšlienka ma viedla k tomu, aby som jazyk spojil s environmentalistikou. Mojím laboratóriom bola Slovenská národnostná základná škola v Mlynkoch. Vedený mottom zážitkového vyučovania „lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť“ som hľadal riešenie, ako vymeniť sterilný priestor za čosi nové, zábavné a najmä zdravé. Nešlo o nič prevratné: hra, ktorú som aplikoval na miestne podmienky, síce potrebovala viac času na prípravu, ale výsledok stál za to. Jej základ je asi pre každého ostrieľaného učiteľa známy: deti som rozdelil do miešaných skupín, vymenoval som vedúcich tímov, ktorí mali za úlohu zapisovať odpovede. Potom som vymyslel otázky a úlohy. Tieto som vylepil na rozličné miesta na školskom dvore. Nakreslil som plán dvora. Čísla som schválne pomiešal tak, aby sa neopakovalo to isté poradie, teda skupiny nemali možnosť byť naraz na jednom mieste. Mapy dvora som dal na podokennú časť steny. Skupiny mali za úlohu prísť na to, kam som ich umiestnil. Keď zistili, že slovné spojenie označuje parapet, čochvíľa ich našli a začalo sa oficiálne súťaženie. Skupiny si mapy zobrali so sebou, ale museli dodržiavať poradie zastávok, staníc. Pri riešeniach mohli používať mobily. Zvíťazila tá skupina, ktorá najrýchlejšie zodpovedala otázky, splnila úlohy a odovzdala mi sprievodný list. Keď získali rovnaký počet bodov, rozhodoval čas odovzdania. Táto hľadačka sa vydarila, pracovná morálka detí sa zlepšila. Práve z tohto úspechu vznikol nápad rozšíriť oblasť a preniesť hru do prírody, vďaka čomu žiaci lepšie spoznajú svoje okolie a to nielen prírodné krásy, ale aj históriu a kultúru územia. Na internete je množstvo nápadov ako na to.
Vyučovanie a aktivity vonku, teda outdoorová výučba poteší najmä v tomto období. Z praxe vieme, že vo voľnom priestranstve sa dá vyučovať takmer každý predmet. Patrične motivovaní, s kolegyňami, slovenčinárkami, sme zozbierali najdôležitejšie miesta v Mlynkoch. Vytvorili sme sprievodný list, akúsi štvorstranovú brožúru, v ktorej boli hlavolamy, tajničky, doplňovačky, hľadačky a iné vedomostno-kreatívne zadania. Žiaci vyšších ročníkov sami, deti nižšieho stupňa v sprievode rodiča museli navštíviť dané miesta a vyriešiť k nim viažuce sa úlohy. V Slovákmi obývaných obciach a mestách je široká paleta pozoruhodností, pri ktorých sa väčšinou nachádza informačná tabuľa, takže žiak vie jednoducho vyčítať odpovede. Medzi úlohami boli napríklad otázky Ako sa po slovensky volala terajšia Rákócziho ulica? Kedy postavili Stredisko pilíšskych Slovákov? Čo je napísané na najstaršom náhrobnom kameni? Dokresli na mape, kde bola stará budova školy. Akčná hľadačka sa osvedčila. Vďaka nej deti a ich rodičia strávili príjemné chvíle spolu v prírode, a dozvedeli sa čosi o Slovákoch v obci, o ich minulosti a súčasnosti. Týmto však naša pedagogická práca neskončila, neustále hľadáme ďalšie témy na vytvorenie nových kreatívnych úloh a únikových izieb, v ktorých hlavným sprievodcom by bol slovenský jazyk. Vyskúšajte to aj vy! Nič nestratíte, ale obohatíte sa o skúsenosti, a zistíte, či vašu triedu zaujme takáto forma učenia.
Atila Rusnák
Foto: autor