V roku 2016 bolo Slovensko čestným hosťom na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti a o rok neskôr dostala slovenská kultúra a literatúra poprednú úlohu v krajinách Vyšehradskej skupiny. Práve vďaka týmto udalostiam sa teší súčasná slovenská literatúra v Maďarsku stále väčšiemu záujmu. Samozrejme, na propagácii slovenskej literatúry majú veľkú zásluhu aj literárne prekladateľky, ktoré odovzdávajú preklady diel európskej úrovne, s veľkým prínosom pre čitateľa.
Avšak v slovenských školách v Maďarsku má v učebných osnovách súčasná slovenská literatúra len veľmi malé zastúpenie. Spýtali sme sa popredných prekladateliek, ak by mali možnosť, ktorých súčasných autorov, alebo súčasné diela by zaradili do povinného čítania? Dostali sme veľmi rozmanité a mimoriadne inšpiratívne odpovede. Celé rozhovory si môžete prečítať na našej webovej a facebookovej stránke.
Tímea Pénzesová študovala maďarský jazyk a literatúru a germanistiku na Univerzite ELTE v Budapešti, neskôr obhájila doktorát na Katedre translatológie, publikovala niekoľko knižných prekladov (napr. Jozef Cseres Hudobné simulakrá, Jitka Rožňová Zhasínanie svetiel.) a získala niekoľko štipendií.
– Samozrejme, sú veľké mená, ktoré získali veľkú slávu a uznanie, ale ich texty je veľmi ťažké prijať. Je dôležité ponúknuť školákom čítanie, ktoré sa ich tematicky dotýka a jeho jazyk nekladie príliš veľké nároky, čiže knihy sa čítajú pomerne ľahko a väčšinou príjemne. Je dôležité, aby poskytli zážitok, ktorý nie je pre dieťa ťarchou, ale naopak, aby si študenti obľúbili čítanie. V Maďarsku je veľkou debatou, ako zmeniť zoznam povinného čítania. Poetka a spisovateľka Kriszta Tóthová povedala, že ako základ by sa mali používať aj knihy požičané z knižnice, čo je tiež výpovedné. Tiež je dôležité propagovať súčasnú detskú literatúru medzi deťmi. Mohlo by sa vyskúšať, ktoré diela „fungujú“ v slovenských školách na Slovensku, a mohli by ich prevziať slovenské školy v Maďarsku. Prípadne môže učiteľ urobiť skúšku a upraviť zoznam, aj keď nie povinného čítania, ale aspoň odporúčaných diel na základe spätnej väzby študentov. Ak by som mala uviesť príklady, rada by som spomenula vlastný preklad. Do nižších ročníkov by som odporučila Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej – postavy sú milé, pomáhajú si v ťažkostiach, jazyk je pomerne ľahký a má veľa možností spracovania. Na knižnom festivale v roku 2016 sa malí čitatelia za účasti herečky Anny Markó-Valentyikovej mohli zúčastniť hravého čítania, kde napríklad vyčarovali more z modrého plátna a všetci sa mohli schovať do jeho hlbín a zahrať si časť prečítaného textu. Ďalej by som spomenula Gabi Csizmadiovú, ktorá spomínala, že v mesačníku Kabóca na Slovensku zostavili hravý súbor úloh pre Hlbokomorské rozprávky. Máme teda možnosti, ktoré môžeme využiť na kreatívnu prácu, aby deti prijali slovenskú literatúru prostredníctvom zaujímavých úloh. Samotný preklad diela môže pomôcť čitateľom – tým nemyslím nutne školákov, ale pedagógov alebo rodičov. Ak sa zaseknú, môžu porovnať preklad s originálom, hľadať chýbajúcu frázu alebo vetu. Prinajmenšom pre mňa to bolo pri učení sa jazyka – namiesto listovania v slovníku – veľkou pomocou (je pravda, že som už bola študentkou na univerzite).
Erika Vályiová Horváthová je prekladateľkou slovenskej a nemeckej súčasnej literatúry do maďarského jazyka, absolventka FiFUK v Bratislave. V roku 2020 jej udelili Cenu Imreho Madácha za preklad diela Svetlany Žuchovej: Yesim. Doteraz má publikovaných 20 samostatných knižných prekladov a participuje aj v 8 antológiách.
– Áno, ak si ešte dobre pamätám, aj u mňa vo štvrtom ročníku to bolo tak, že nám všetko rýchlo zomleli, ale vtedy sa už každý stresoval pre maturity. Považujem za mimoriadne zaujímavé dielo Svätý mäsiar zo Šamorína, ktorú napísal pod pseudonymom slovenský spisovateľ Pavol Rankov. Dielo z prostredia Šamorína vychádza z maďarsko-slovenského vzťahu. Myslím si, že čítanie tejto antiutópie by študentov stredných škôl bavilo. Na zozname diel by som však rada videla aj diela slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej, ktorá žije vo Švajčiarsku, Nevďačná cudzinka a Na slepačích krídlach. Diela slovenských spisovateľov žijúcich a pôsobiacich v zahraničí sú veľmi čitateľné: Svetlana Žuchová, Ivana Dobrakovová sa dôveryhodne prihovárajú mladým ľuďom.
Rodáčka z Dabaša Margit Garajská vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr odbor divadelná réžia a dramaturgia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Prekladala Silvestra Lavríka, Pavla Vilikovského. Je autorkou detskej knižky Bobuľa a rozprávky Bartók, ktorá vyšla súčasne v maďarskom a slovenskom jazyku.
– Na základných a stredných školách by som určite pridala viac diel od súčasných slovenských autorov tvoriacich pre deti a mládež. Je dôležité, aby sa deti stretli so slovenčinou, ktorou rozprávajú ich rovesníci, nielen s vysokým literárnym jazykom klasických diel – na tento účel sú napríklad rozprávky Gabriely Futovej ako stvorené.
Renáta Deáková sa venuje umeleckému prekladu súčasnej maďarskej prózy a drámy. Jej prvá knižná publikácia, preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, bol v roku 2000 ocenený Cenou Jána Hollého. Prekladá tiež romány Pétera Esterházyho, Sándora Máraiho a divadelné hry rôznych autorov:
– Asi najdôležitejšie je, čo číta učiteľ. Svoje nadšenie z textu môže odovzdať študentom len ak je sám textom nadšený. Je dôležité odovzdať práve takéto potešenie z čítania. Páči sa mi prístup, ktorý sa uplatňuje v školách v zahraničí, kde sa sústreďujú v rámci vyučovania literatúry a čítania aj na analýzu textov, ktoré sa žiakov alebo študentov priamo dotýkajú. Tematizujú problémy dospievania, vzťahov, ale aj mobbingu, komunikácie s rodičmi, rovesníkmi, alebo aktuálne spoločenské témy. Prípadne spoločne čítajú romány, ktoré práve hýbu svetom. Napríklad tie od Margaret Atwoodovej, či iných súčasných autorov. Keď bude veľa nadšených čitateľov, iste budú medzi nimi aj čitatelia slovenskej literatúry. Musíme mať však zapálených čitateľov, učiteľov literatúry, potom bude viac čitateľov – študentov. Na Slovensku číta a diskutuje mládež zo stredných škôl o súčasnej slovenskej literatúre aj v rámci Ceny René, ktorú organizuje Literárne informačné centrum. Za minulý rok stredoškoláci najviac ocenili román Ostrov od Petra Balka, ale aj Jánošíka Mariany Čengel-Solčanskej, či Les prízrakov Juraja Červenáka a ďalšie. Podobné tituly iste zaujmú aj mladých Slovákov v Maďarsku. A iste by bolo dobre, ak by sa so slovenskými autormi mohli stretávať čo najčastejšie aj osobne, prípadne online.
Dominika Čuliová
Foto: Facebook