Chodia spolu do jednej školy, do jednej triedy. Ešte len do piatej. A už sa im podarilo svojimi talentami upútať pozornosť okolia a presadiť sa. Réka Tímea Gulyásová (hore) a Lili Berta Jancsová (dole), skromné piatačky, usilovné žiačky Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe, každá z nich však výnimočná v inej oblasti.

Réka predvedie svoj hudobný talent už onedlho, 28. júna na samostatnom večernom hodinovom koncerte v koncertnej sále základnej umeleckej školy. O svojich krokoch, ktoré viedli k tomuto cieľu, Réka povedala:

„Klavír ma zaujal už ako veľmi malú. Všimla som si zvláštnu vec v obývačke, za ktorú si moja mamka sem-tam sadla a hrala nám. A tak som si tam šla sadnúť i ja. Otvorila som klávesnicu a napodobňovala som ju. To ma dostalo. Povedala som si, že to chcem vedieť tak dobre ako mamka. Na klavíri sa učím hrať tretí rok. Predtým som sa učila len hudobnú teóriu, tiež tri roky. Bolo to v našej slovenskej materskej a neskôr základnej škole. Chodili k nám učitelia z hudobnej školy a učili nás hudobnú teóriu. Z 15 detí, ktoré s tým takto začali, 4 chodíme do hudobnej školy. Jeden chlapec a ja hráme na klavíri, moja kamarátka na violončele a kamarát na lesnom rohu. Ja som v tom čase už chodila i tancovať. V Spoločenskom dome v Jamine pôsobí ľudový súbor Tabán, v ňom som začínala a na konci tohto školského roka budeme mať i vystúpenie. Najradšej však mám klavír, aj keď trikrát týždenne chodím na hodinu výučby do hudobnej školy a každý deň doma nacvičujem hru minimálne hodinu. Koncert sme s pánom učiteľom z hudobnej školy plánovali, avšak koronavírusová pandémia ho len-len že neprekazila. Mala som síce dosť času na nácvik, ale môj učiteľ ma učil online. Zvuk klavíra bol cez počítač skreslený, vypadával signál, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Nakoniec sa nám to však podarilo a ja sa na koncert veľmi teším. Budem na ňom hrať moje obľúbené skladby, no najradšej hrám skladbu Frederika Chopina – Nocturne – koncert cis mol.“

Ako vidíš svoju umeleckú budúcnosť?

„Nekladiem si nejaké vysoké ciele. Chcela by som učiť hrať deti na klavíri. Nech majú rady klavír a hudbu. A veľmi rada by som bola, keby mali rady hudobnú výchovu a slovenský jazyk tak ako ja. To sú moje najobľúbenejšie predmety v škole.“

Lili vyniká v úplne inej a pre dievča azda i výnimočnej záujmovej činnosti. V tomto roku sa na Európskych majstrovstvách v kickboxe v srbskom meste Kragujevac toto jedenásťročné dievča stalo už po druhýkrát európskou majsterkou v kategórii mladších dievčat (10 – 13 rokov). O svojej ceste k úspechom sa Lili rozhovorila takto:

„Ako 4-ročná som podľa rodičov mala priveľa energie. Snažili sa mi nájsť činnosť, v ktorej by som ju mohla vybiť. Podarilo sa to vďaka obyčajnému plagátu v našej slovenskej materskej škole, ktorý oznamoval rodičom, že môžu prihlásiť svoje deti na základy kickboxu. Stalo sa, do materskej školy k nám začal chodiť tréner a ja som sa spolu s ďalšími deťmi stala členkou Debrecínskeho tímu. Teraz je nás v ňom spolu 30 členov, z toho 15 dievčat. Trénujeme päťkrát týždenne 1,5 hodiny, trikrát zápasenie a dvakrát beh a posilňovacie cvičenia. Športovým vzorom sa mi stal člen nášho tímu, úspešný maďarský reprezentant v kickboxe Roland Viczián.“

Venuješ sa okrem kickboxu aj inému športu alebo záujmovej činnosti?

„Na iné už nemám čas. Len škola a kickbox. Často chodím aj na súťaže. Pred súťažou je potrebné upraviť jedálny lístok, aby som bola v dobrej kondícii. Jem vtedy len šaláty, kuracie mäso, paradajky, tie mám veľmi rada.“

Ako vidíš svoju športovú budúcnosť?

„Chcela by som sa zúčastniť na olympijských hrách – minimum je pre mňa účasť. A chcela by som na nich počuť maďarskú hymnu.“

V škole sa ti ako darí?

„Som úspešná v športe i v škole. Vzájomne sa nevylučujú. Z predmetov mám najradšej slovenský jazyk, ale darí sa mi aj na iných predmetoch.“

Tvoja príprava však zrejme posledný rok bola iná, ako to bolo predtým.

„Áno, tak ako sme mali online vyučovanie v škole, tak som mala i online tréningy. Môj tréner Dezső Debreczeni mi predvádzal cvičenia a ja som doma cvičila podľa jeho pokynov. Bolo to pre mňa veľmi náročné, predsa len, chýbal mi osobný kontakt a, samozrejme, zápasenie neprichádzalo do úvahy vôbec. I preto si tohoročné víťazstvo po tom náročnom období veľmi cením.“

Ako vidieť, obidve dievčatá i napriek pandémii vydržali a napredovali. Odmenou im sú dosiahnuté úspechy i ocenenie v škole. Riaditeľka školy Edita Pečeňová udelila obidvom dievčatám riaditeľskú pochvalu za reprezentáciu školy a Lili Berta Jancsová sa môže tešiť i z vecnej odmeny.

Ján Pitoňák

Foto: autor