Partnerský, družobný vzťah medzi Jelkou na Slovensku a Ďurkou má niekoľko desaťročnú históriu. Komunity oboch obcí sa ročne dva-tri razy navštevujú navzájom. Doposiaľ sme sa stretávali so svojimi priateľmi a hostili sa väčšinou na jednodňových podujatiach.
Vtedy buď v Malej dunajskej kotline alebo v Čerháte sa bavíme pri jedle a občerstvení. Muži zvyknú bojovať o prvenstvo v priateľských zápasoch vo futbale, na pódiách znie slovenská i maďarská hudba a spev, ako aj milé slová na privítanie. Tieto stretnutia sú dôležité aj preto, lebo pri výmene obyvateľstva v rokoch 1947 – 1948 sa z Ďurky do Jelky presídlilo asi päťdesiat rodín.
Tento rok bol výnimočný v tom, že našu sesterskú obec nenavštívili len dospelí. Vďaka úspešnej jelčianskej žiadosti o granty 12 detí mohlo prežiť nezabudnuteľných 5 dní na Slovensku.
Obohatili sme sa o množstvo zážitkov, dostalo sa nám veľa pozornosti i starostlivosti, ako aj ukážkovej priateľskej pohostinnosti.
Letný pobytový tábor na Slovensku sa začal v pondelok, keď sme o 12. hodine vyrazili spred školy. „V ústrety dobrodružstvám,“ zadala úvodný tón pani učiteľka. Malý autobus veselo hltal kilometre, kým sme neuviazli v 12-kilometrovej zápche na diaľnici M1. S väčším meškaním, ale predsa sme dorazili do Jelky. Je to veľká dedina s dvojjazyčnými, maďarsko-slovenskými názvami i obyvateľstvom pri Malom Dunaji, v slovenskej oblasti Malej dunajskej kotliny.
Ubytovanie sme mali v dvojposchodovej budove misijného centra. Tu nás už čakali naše pomocné „víly“. Boli podobné Malvínke z knihy Ferenca Móru Čarovný kožuštek. Koordinátorkou programu a hnacou silou celého nášho zájazdu bola Beáta Mészárosová a jej tri kolegyne. Krátko po ubytovaní nás starosta Gabriel Kiš a prednostka obecného úradu Melinda Némethová privítali v reštaurácii Ister s chutným obedom a veľkým množstvom ovocného i studeného občerstvenia. S vedením obce sme sa zoznámili v priateľskej, ba až vo veselej atmosfére. Osviežení na ubytovni sme prijali výzvu na hon za pokladom. Vďaka tejto hre sme sa zoznámili s najdôležitejšími ulicami, pamiatkami, osobnosťami a históriou Jelky. Našimi spoločníkmi boli žiaci Základnej školy Lipóta Gregorovitsa s vyučovacím jazykom maďarským (ZŠ s VJM) z 8. a 9. ročníka. Večerali sme v novootvorenej dizajnovej kaviarni Ravasz café s reštauráciou Garden restaurant. Špeciálne jedlá a extra dávku zmrzliny nám spestril vzrušujúci futbalový zápas Majstrovstiev Európy na veľkoplošnej obrazovke.
Ďalší deň nás po raňajkách čakalo ešte väčšie dobrodružstvo. Vydali sme sa splavovať Malý Dunaj. Pred raftingom nás rozdelili na skupiny. Boli pripravené štyri člny. V dvoch sedeli žiaci 9. ročníka, ktorí na druhý deň mali rozlúčku so školou. Nás, Ďurčanov, posadili do ďalších dvoch. Po prvých kilometroch nám pádlovanie a manévrovanie išlo tak, akoby sme sa splavovali každodenne. Zdolali sme až 23-kilometrovú trať. Našimi inštruktormi boli dvaja učitelia zo ZŠ s VJM, Zoltán Deák a Tomáš Horváth. Napokon sme dorazili k známemu jelčianskemu vodnému mlynu. Tu sme mali aj obed a občerstvenie. Po načerpaní síl sme pomocou sprievodcu spoznali a obdivovali mlyn zvnútra i zvonka, ako aj kôlňu zariadenú ako skanzen. Utorkové popoludnie sme strávili spoznávaním sa s tamojšou mládežou, hraním futbalu a návštevou príbuzných.
V stredu sme si opäť sadli do autobusu v sprievode dvoch poslancov Igora Budaiho a Maroša Bánoczkého. Pozreli sme si hlavné mesto Slovenskej republiky, Bratislavu. Po pamiatkach nás sprevádzal Gábor Bognár z Jelky. Videli sme najznámejšie budovy starobylého historického centra ako napríklad Michalskú bránu, Dóm sv. Martina, ale aj Most Slovenského národného povstania, na ktorom je vyhliadková veža UFO, či nádherne zrekonštruovaný Bratislavský hrad a jeho park. Potom nás čakalo naozajstné kráľovské pohostenie. Poslanci nás zobrali do McDonald´s-u na raňajky a na obed do reštaurácie talianskeho štýlu. Bratislavské potulky sme zakončili nakupovaním. Večer sme vo viackolovom hravom kvíze ukázali, čo vieme a čo sme sa naučili o Jelke.
Vo štvrtok nás hostila tamojšia ZŠ s VJM. Tu sme vyskúšali lukostreľbu, zdobili sme súknové kapsy a chlapci, ako skoro vždy a všade, si zahrali futbal. Pozreli sme si aj rozprávkové tanečné vystúpenie divadelného súboru Kótyomfitty. Večer sa konalo stretnutie čitateľov so spisovateľom, básnikom a miestnym historikom Károlyom Fellingerom. V skutočnosti sme boli ako čestní hostia sediaci v prvých radoch. Autor mnohých kníh nám všetkým osobne odovzdal tri jeho nové diela. Tento večer si mnohí z nás uvedomili, že sa nám skracuje pobyt, zostával už len jeden deň.
V piatok sa konala návšteva Základnej školy v Jelke s vyučovacím jazykom slovenským. K raňajkám sme dostali zákusky od učiteľky Alexandry Halajovej, ktorej babička pôvodne pochádzala z Ďurky. Spoznali sme triky pri výrobe kvásku a pri pečení chleba. Pozreli sme si aj film o prírodných krásach Slovenska. Tým sa však program neskončil. Prišli medzi nás tanečníci, ktorí nám ukázali latinské tance a zúčastnili sme sa aj nezabudnuteľného programu venovaného sebaobrane. Tento vyžadoval nielen našu pozornosť, ale aj aktivitu. Bez ohľadu na to, či sme boli smutní z blížiaceho sa odchodu domov, prišiel čas na rozlúčkový večer s našimi priateľmi, starostlivými a milými dospelými. Večer v kultúrnom dome niesol názov úspešnej žiadosti o granty Gyökerek-Korene. V programe vystúpili miestni školáci, dospelí, kultúrne skupiny a aj my. Veľký úspech zožali maďarsko-slovenské piesne dievčat, ako aj spoločný tanec v podaní jelčiansko-ďurčianskej narýchlo sformovanej skupiny ľudového tanca. Veľká vďaka patrí pani učiteľke Márii Szabovej, ktorá viedla zamestnanie. Slová pochvaly si zaslúžia aj členovia miestnej civilnej ochrany, ktorí nás všade vozili. Počas balenia kufrov sme boli veľmi smutní. Našli sa však aj aktívnejší účastníci, ktorí ešte niekoľko hodín pred ranným vstávaním viedli čulý život. V deň rozlúčky sme sa opäť stretli so starostom obce Jelka. Prišli aj tamojší kalvínsky farár Tibor Kiss s manželkou, ako aj všetci naši milí priatelia. Rýchlo sme sa dostali domov do Ďurky, no radšej by sme ešte ostali na niekoľko týždňov.
Júlia Bátyiová Nyemeczová
sprevádzajúca učiteľka
(AR)
Foto: autorka