Toto leto mamovke, ako sa raz na Folklórnom festivale nazvali tety zo slovenskej národnostnej obce Banka, ktoré ešte uchovávajú miestne zvyky, niekoľkokrát privítali táboriace deti zo škôl okolitých obcí. Na tieto zamestnania si pripravili dva tematické programy, ktoré prebiehali v miestnosti miestneho Slovenského klubu a v chládku bielych altánkov na dvore.

Cieľom trojdňových zamestnaní bolo predstaviť a odovzdať tradície mladým, aj keď ich pravdepodobne už nikdy nebudú vykonávať, ale aspoň aby o nich vedeli, že boli.

„Vyhľadala nás predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Ivaničová Hudeczová, či máme kapacitu na celodennú prácu s deťmi. Trikrát do týždňa od desiatej do päťnástej hodiny by sme približne 45 deťom predstavili miestne hodnoty, zvyky a obyčaje,“ zaspomínala na začiatky Zuzana Hudeczová. Dodala, že plynulý priebeh týchto dní zabezpečovalo až 14 pomocníkov.

Na prvý týždeň hostitelia vybrali zamestnania, ktoré hromadne nazvali Zimné večery. V rámci tohto programu predstavili deťom nielen staré tkané práce a výšivky, ale zaspomínali na zašlé časy i opísali im ako trávili chladné dni na dedine. Tieto príbehy obohatili vlastnými zážitkami. Potom, v kreatívnej dielni, každé dieťa z tábora mohlo vytvoriť vlastnú záložku s ľudovými motívmi. Nepracovali však len so šablónami – sprevádzajúcim učiteľom, ako aj ich zverencom mamovke ukázali techniku krížikového vyšívania, ktoré potom účastníci aj vyskúšali.

V druhom týždni mali na programe svadbu. Táborníkov mamovke od rána vítali spevom a pagáčmi. Počas troch dní „oživili“ staré dedinské slovenské tradície od prípravy svadby až po jej deň. Okrem iného prezentovali aj odev, teda ľudové kroje nosené v slávnostný deň. Obliekli aj nevestu, pričom spievali slovenské ľudové piesne. Tento starý zvyk mohli deti pozorovať tiež zblízka. V tvorivej dielni napokon každý mal možnosť pripraviť svoj vlastný „mini“ svadobný koláč. Treba dodať, že vznikli veľmi pekné radostníky.

Keďže nosnou témou trojdňových zamestnaní boli tradície, nemohli vynechať slovenskú gastronomickú špecialitu, s ktorou sa táborníci stretli sporadicky, niektorí ju ešte vôbec nechutnali. Deti mali možnosť pozorovať prípravu a varenie halušiek, každý moment ich chystania, a potom si aj pochutnať na nich. Podľa tety Zuzany, deťom strava veľmi chutila, a aj tí, ktorí váhali, si oblizovali prsty.

„Dávnejšie aj 2-3 generácie bývali spolu a najmä večer sa veľa rozprávali. Deti mali možnosť odpozerať životosprávu rodičov alebo starých rodičov. Dnes už mnohí bývajú oddelene. Chýbajú takéto večery, kontakty, mládež uprednostňuje mobil a počítač. Nezazlievam rodičom, že nemajú čas, žijeme rušný život, majú vypočítanú každú sekundu,“ odpovedala nám na otázku, prečo sa v súčasnosti deti nezaujímajú o tradície. Teta Zuzana však nesúhlasila s naším tvrdením. „Deti boli veľmi zvedavé a veľa sa pýtali. Bolo na nich vidieť, že sa zaujímajú o niekdajšiu životosprávu našich predkov, ale nemajú možnosť dozvedieť sa o nej. Aj z tohto aspektu bol náš tábor hodnotný. Keď som prišla domov, spomenula som rodine, že nielen my sme nabili deti energiou, ale aj ony nás. Prekvapili nás svojou nadšenosťou a motivovanosťou,“ podelila sa o pozitívne dojmy. Teta Zuzana prezradila, že výrobky z tvorivej dielne si dozaista našli svoje miesto. „Bolo jedno dievča, ktoré mi povedalo, že záložku do knihy s ľudovými ornamentmi daruje starkej, aby si ju vložila do modlitebníka. Druhé sme zase prijali za nevlastnú vnučku, lebo keď sme hovorili o zvykoch a o dôležitosti starých ľudí pri dome, povedala nám, že ona ich už nemá,“ spomenula niekoľko milých príhod z tábora na uchovávanie tradícií Zázračný jeleň teta Zuzana.

Prečo pokladá miestna slovenská samospráva za dôležité podporovať takéto aktivity? „Dnešné deti žijú ďaleko od starých rodičov a svojich koreňov. Zvyky a tradície im v skutočnosti nie sú veľmi známe. V týchto programoch sa im snažíme odovzdať všetky krásne slovenské zvyky, ukázať im, čo sme sami mohli zažiť. Z autentického zdroja a pomocou mamoviek je možné odovzdať tieto znalosti, pretože počúvaním ich rozprávok sa vrátime späť do minulosti. Je pre našu samosprávu veľkým potešením, že môže počítať s ich účasťou a pomocou. Rady sa zúčastnia každého podujatia a na detských akciách sa obohatia aj ony. Je radosť s nimi pracovať. Dúfam, že ich Hospodin udrží pri živote čo najdlhšie, aby sa ešte mohli podeliť o krásne spomienky, naučiť deti piesne a šíriť tradície,“ povedala nám predsedníčka slovenského voleného zboru M. Ivaničová Hudeczová. Dodala, že možno ešte nie je neskoro odovzdať deťom to, na čo môžu byť Slováci v Maďarsku hrdí. Rozlúčila sa s nami slovami francúzskeho politika Jeana Léona Jauresa: „Berme si z minulosti oheň, nie popol!“ Túto výpoveď chcú Slováci z Banky naplniť významom a zdá sa, že sa im darí.

AR

Foto: M. Ivaničová Hudeczová