V druhej polovici januára sa do Osvetového strediska v Tatabáni-Bánhide „nasťahovali“ hrdinovia slovenských rozprávok na obrázkoch. Nakreslili, namaľovali i všelijako inak ich stvárnili deti zo škôl z Bánhidy i bližšieho, ba aj vzdialenejšieho okolia, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet.

Dokonca zareagovali aj školy nevyučujúce slovenčinu, či deti napríklad z Velence a Ostrihomu, ktoré sa v škole neučia slovenčinu, ale majú slovenské korene. Konkrétne, majú doma po slovensky hovoriacu babičku. Na organizácii sa pod vedením nadšenej riaditeľky, knihovníčky bánhidskej pobočky Župnej knižnice Attilu Józsefa v Tatabáni Tímey Tarjánovej Tihanyiovej aktívne podieľala aj Slovenská národnostná samospráva v Tatabáni-Bánhide pod vedením Anny Mazalinovej. K organizátorom sa ochotne pridala učiteľka slovenčiny Základnej školy Móra Jókaiho v Tatabáni-Bánhide, mestskej časti kedysi osídlenej Slovákmi, Gabriela Fischlová. Do súťaže, ktorej vyhodnotenie sa uskutočnilo 18. januára, sa zapojilo 7 škôl. Deti poslali do výtvarnej súťaže 98 prác. Predsedníčkou poroty bola Anna Mazalinová. Rozhodli sa udeliť tri prvé ceny v kategórii žiakov nižšieho stupňa i školákov na vyššom stupni, a 7 mimoriadnych cien za nezvyčajne alebo netradične stvárnených hrdinov. Na slávnostnom vyhlásení víťazov za zúčastnil aj viceprimátor mesta Péter Lustig, ktorý zároveň zverejnil správu, že je pripravený podporovať projekt transformovania bánhidskej základnej školy Móra Jókaiho na národnostnú inštitúciu a jej prevzatia do správy slovenskej samosprávy.

Najpopulárnejšie postavičky

Slovenskí rozprávkoví hrdinovia vyčarili úsmev na tvárach divákov. Vzhľadom na to, že bánhidská knižnica nemá patričné priestory, výstava ocenených diel sa konala v Osvetovom dome A. S. Puškina. Ako povedal vo svojom príhovore pri odovzdávaní cien súťaže viceprimátor Péter Lustig, je to radosť, že mladí ľudia pohybujúci sa veľmi prirodzene v online svete poznajú rozprávkových hrdinov a majú chuť ich výtvarne sformovať. Vo svojich výtvoroch však zachytávajú najmä svet filmových rozprávok.

Riaditeľka, knihovníčka pobočky knižnice v Bánhide s radosťou konštatovala, že sa prihlásilo oveľa viac detí, než s koľkými počítali. Takmer stovka diel sa zrodila rôznymi technikami kreslenia a maľovania. Niektorí poslali aj viac prác, ale, samozrejme, každého súťažiaceho mohli oceniť iba za jedno dielo. Nechceli však usilovných tvorcov poškodiť, preto musela porota najprv vyhodnotiť najlepší výtvor autora, zasielajúceho viac diel, a až potom ho mohli hodnotiť s ostatnými deťmi. Celkovo sa zúčastnili súťaže v dvoch kategóriách deti od 7 do 14 rokov. Slovenských hrdinov si však deti vyberali najmä spomedzi hlavných postáv kreslených filmov. A to často nielen z tvorby slovenských autorov, ale aj tvorcov animovaných filmov z celého bývalého Československa. Korunu obľúbenosti si jednoznačne vybojoval Krtko, ktorý prežil svoje dobrodružstvá spolu s deťmi mnohých generácií. Ale takmer rovnako populárny bol Rumcajs so svojou milou Mankou, ba aj dvaja drobučký škriatkovia Kremienok a Chocholúšik dostali svoje výtvarné stvárnenie. Medzi väčšími školákmi sa tešili veľkej obľube Kubko a Maťko, hrdinovia seriálu a neskôr knižky Marianny Grznárovej. Detské srdcia si získal aj Jurošík, hrdina kedysi česko-slovenského a neskôr slovenského animovaného seriálu, ktorý zobrazuje príbehy dobrého zbojníka Jurošíka, ako vždy dokáže s humorom prekabátiť nenásytného zemepána.

– Odkiaľ poznajú slovenských rozprávkových hrdinov žiaci, ktorí sa neučia v škole slovenčinu?

– Nikomu sme nechceli zobrať šancu zúčastniť sa súťaže len preto, lebo sa v škole neučí po slovensky. Preto sme neodmietli účasť nikoho, kto sa prihlásil. Pravdaže, hrdinov slovenských, a ešte dávnejšie československých animovaných filmov si obľúbili deti viacerých generácií. Bolo mi ľúto, že zo slovenských ľudových rozprávok si deti vyberali zriedkavejšie. Kresliarske umenie a úroveň techniky sa veru ani nedá určiť na základe jedného diela. Každý člen poroty dostal na posudzovanie iba prácu a kategóriu. Ani to nevedel, odkiaľ obrázok prišiel, či z Bánhidy, či Jášču, Tardošu alebo Sílešu, aby nás ani náhodou nemohli obviniť z protekcionizmu. Z niektorých škôl sa do súťaže zapojili žiaci doslova masovo, napríklad z Jášču prišlo viac ako 50 výtvarných prác, vyše 20 nakreslili aj miestni tvorcovia. My sme sa snažili oceniť aj ich nadšenie. Drobným darčekom sme sa poďakovali aj pedagógom, ktorí deti pripravili. Mimochodom vystavené obrázky si môžu pozrieť návštevníci knižnice do konca marca. Keď už sa nebudeme musieť podriaďovať situácii s pandémiou, tak plánujeme usporiadať hravé popoludnia v knižnici spojené so slovenskými aktivitami.

Malý priestor, málo knižiek v slovenčine, pekné plány

Na otázku, koľko slovenských rozprávkových knižiek má knižnica k dispozícii, koľko si ich môžu deti vypožičať, si Tímea Tarjánová Tihanyiová smutne povzdychla. Aj pre nedostatok priestoru je výber obmedzený. Nemajú dosť miesta, preto ani nie sú slovenské knižky vyložené. Potenciálni čitatelia si ich musia vypýtať. Musia sa informovať. Pre úplne malých nemajú publikácie. Dostali niekoľko zbierok ľudových rozprávok. Jedna, dve knižky sú na vážnejšiu tému. Nemajú sklad. Knihy, ktoré sú v centrálnej knižnici budú môcť byť prevezené až po rekonštrukcii priestorov. Čakajú na to už roky. Keď sa však pozrieme na zvyk požičiavania kníh v slovenčine, uplynulé roky nasvedčujú tomu, že si ich čitatelia nárokujú zriedka. – Krátkymi príbehmi v pekne ilustrovaných knižkách by sme mohli u menších čitateľov dosiahnuť, aby si obľúbili literatúru. Možno už listovaním si môžu deti zamilovať niektorú publikáciu. Preto som si zaumienila, že by sme spoločne s deťmi mohli urobiť svoj projekt napísania vlastnej slovenskej knihy. Zatiaľ len premýšľam, ale viem, že existuje veľa pekných obrázkov a keby deti k obrázkom napísali krátky príbeh po slovensky, tak by mohla vzniknúť zaujímavá spoločná knižka, ktorú by si mohli nielen prečítať, ale aj odložiť na pamiatku. Spolupracovali by na tom žiaci viacerých škôl. Zrodili by sa nielen výtvarné diela, ale aj literárne. Vznikol by rukolapný výsledok spolupráce detí a dospelých v jazyku slovenských predkov, ktorý sa deti učia i v škole. Verím, že aj na tomto projekte budeme úzko spolupracovať so slovenskou samosprávou, ktorá pre naše aktivity aj dosiaľ poskytovala priestor v slovenskom dome.

Slovenský volený zbor v Tatabáni-Bánhide s potešením spolupracoval s knižnicou v stvárňovaní slovenských rozprávkových hrdinov podľa vkusu mladých tvorcov. Ako prezradila Anna Mazalinová, ktorá sa podieľala aj na práci poroty, teší sa z úspechu a pozitívnej odozvy súťaže. Samospráva sa tiež snažila prispieť na darčeky pre víťazov, i pre tých, ktorí síce nevyhrali, ale sa zúčastnili.

E. Trenková

Foto: S. Tarján

Enikő Erdélyiová

Dávid Mészáros

Kimberli Kövesiová

Salamon Rovnyai, Hanga Bíborová

Zselyke Virág Bartisová

Bálint Bákor

Anett Gallová

Mia Eleonóra Miklósová

Kristóf Németh

Zétény Zachara