Rozhovor s mladým vedúcim Citarového súboru Strapce Marcellom Gergőom

V Békešskej Čabe sa našťastie nájdu nadšení mladí Slováci, aktívni na národnostnom poli. Jedným z nich je Marcell Gergő, študent Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Hoci má len 17 rokov, je už odborným vedúcim miestneho citarového súboru Strapce. Viac sa o tomto výnimočnom chlapcovi dozviete z nasledujúceho rozhovoru.

– Môžeš nám povedať niečo o svojom rodinnom zázemí?

– Moji predkovia z matkinej aj z otcovej strany sú Slováci. Usadili sa tu z komárňanskej oblasti. Príbuzní z otcovej strany si svoje priezviská kvôli práci pomaďarčili, takže z Greguša sa stal Gergő. Od narodenia som bol nejakým spôsobom spojený so Slovákmi. Aj keď pochádzam zo slovenskej rodiny, bohužiaľ, som jediný, kto hovorí týmto jazykom. Chodil som do slovenskej materskej školy vo Viniciach, kde ma učiteľka Silvia Pissová Hégelyová zoznámila so slovenským jazykom a kultúrou. Vďaka dobrej jazykovej znalosti ma rodičia zapísali do slovenskej základnej školy. Po jej ukončení som sa prihlásil na slovenské gymnázium. Čím som bol starší, tým častejšie som chodil na slovenské podujatia. Uvedomil som si, že pre mňa to nie sú len podujatia, ale aj pohľad do života mojich predkov. To ma spája so slovenskou Čabou.

– Na týchto podujatiach sa s tebou stretávame aj v súčasnosti, ale už aj ako s jedným z ich hlavných aktérov. Ako sa dostala do tvojho života citara?

– Ak sa dobre pamätám, po skončení prvej triedy som počas letných prázdnin chodil do rôznych táborov. Popoludní sme mali v programe všelijaké aktivity, ako napríklad tvorivé dielne, stolové hry, ale mňa najviac zaujala hudba. Zaoberala sa s nami jedna staršia pani. Spoznali sme veľa nástrojov vrátane citary. Tento nástroj sa mi tak zapáčil, že som už v druhej triede začal chodiť k tete Ildike (Ildike Očovskej). V tom čase som bol jej najmladším žiakom.

– Teraz vedieš skupinu Strapce. Môžeš nám ju stručne predstaviť a povedať, ako si sa stal jej vedúcim?

– Strapce sú najmladšou skupinou Čabianskej organizácie Slovákov, ktorá bola obnovená v roku 2020 a je vlastne nástupcom legendárneho citarového súboru Boleráz. Spracúvame slovenské a maďarské hudobné poklady Karpatskej kotliny. Na základe dohody poskytujeme aj netradičné ukážkové hodiny pre materské a základné školy.

V septembri 2020 mi vedúca Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Hajnalka Krajčovičová navrhla, aby som sa stal vedúcim tejto skupiny. Bál som sa to prijať, pretože som mal len 15 rokov. Vedel som, že to bude náročná úloha, veď sa nebudem zaoberať s deťmi, ale s dospelými. Mám dojem, že som sa naučil viesť súbor a dobre si vychádzam so všetkými jeho členmi.

– S akým tímom pracuješ, aké je jeho zloženie?

– Je to súdržný kolektív. Napriek pomerne veľkým vekovým rozdielom majú jeho členovia medzi sebou veľmi dobré vzťahy. Pôsobí u nás niekoľko generácií, najmladší člen má 12 a najstarší 81 rokov. Nedávno sa k nám pridali vnuci jedného z našich spevákov a sprevádzajú nás na citare.

– Popri štúdiu a tejto zodpovednej práci máš asi málo voľného času. Ako ho najradšej tráviš?

– Skutočne ho mám veľmi málo, väčšinou cez víkendy. Najradšej relaxujem doma, hrám na citare, pretože cvičenie mi nikdy nezaškodí, a počúvam hudbu. Doma zvyčajne celý deň hrá hudba. Slovenská aj maďarská. V poslednom čase mám novú záľubu, myslím si, že ju nemá veľa ľudí mojej generácie. Asi pred rokom som začal zbierať staré evanjelické knihy – Tranosciá, Funebrály a podobné publikácie. Prvý exemplár som našiel pri zbere papiera v škole. V súčasnosti mám 15 zväzkov.

– Vráťme sa na chvíľu k súboru. Myslíš si, že tieto formácie majú ešte budúcnosť?

– Myslím si, že áno, ba čoraz viac. Pokiaľ budú v našom regióne Slováci, nebudeme bez akcií ani posily. Takéto amatérske skupiny radi pozývajú vystupovať na rôzne podujatia.

– Nedávno ste predstavili nové logo skupiny, ktoré vyžaruje mladistvú energiu. Aké sú tvoje plány so Strapcami?

– Nemyslím si, že by bolo možné vymyslieť lepšie logo. Vystihuje podstatu. Mám veľa plánov a neustále vymýšľam niečo nové. V súčasnosti uvažujem nad objednaním produktov s novým logom, ako sú tričká, odznaky, perá a peračníky, ale aj jedinečné notové zošity. V septembri tohto roku by sme chceli osláviť naše piate výročie koncertom pozostávajúcim z piatich kytíc skladieb. V budúcnosti plánujeme vydať aj CD.

– Aké sú tvoje osobné plány do budúcnosti?

– Najdôležitejšie je úspešne zmaturovať a ukončiť štúdium. Potom by som chcel študovať slovenčinu v Segedíne alebo v Budapešti.

– Ďakujem za rozhovor a prajem ti veľa úspechov v budúcnosti!

Bence Püski-Liker

Foto: Hana Kolyszová